Keď 15. augusta 2019 v požehnanom veku 97 rokov zomrel, veľa ráz odznelo, že to bol národný umelec v ozajstnom zmysle slova. Bohaté a v mnohých smeroch unikátne celoživotné dielo Ignác Bizmayer spojil s výrobou majoliky a keramickej figurálnej plastiky. Dlhodobo výtvarne stvárňoval bohaté slovenské kroje, remeselníkov, muzikantov, svätcov, ľudové tradície, zvykoslovie... Priam nevyčerpateľným žriedlom tvorby majstra figurálnej keramiky boli malokarpatskí vinohradníci. Zobrazoval ich pri každej z pracovných činností, ktorou réva týchto ľudí celý rok zamestnávala. Isteže, aj pri radovánkach, ktoré lahodný nápoj, čo dopestovali, ponúkal...
Bohatým inšpiračným zdrojom bola pre Ignáca Bizmayera tiež jánošíkovská tradícia, ktorá od roku 2021 figuruje už aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Hlbšie sa s ňou zoznamoval a zblížil priamo v jej epicentre – Terchovej. Medzi najznámejšie opusy uvedenej proveniencie patria glazovaný keramický reliéf Hôrni chlapci (1953) a najmä Jánošíkova družina. Tento vyše metrový keramický reliéf roky rokúce zdobil kanceláriu predsedu vlády Slovenskej republiky. Objednal si ho ešte socialistický premiér Peter Colotka a v roku 1970 bol osadený priamo do steny. V roku 2011 nechala vtedajšia ministerská predsedníčka Iveta Radičová plastiku dehonestujúco prekryť sadrokartónovým sarkofágom. Podľa tradovaných informácií dielo nevytesali a nerozbili len preto, že jeho tvorca ešte žil... Hádam ani netreba uvádzať, ako to citlivého majstra a výnimočného celoživotného propagátora národnej histórie a kultúry Slovákov ranilo.
Literát a majstrov blízky priateľ Ján Čomaj, ktorý už tiež nie je medzi nami, v knihe Hlina ako osud spomína, že najstarším artefaktom v Bizmayerovej zbierke keramických opusov je džbán datovaný rokom 1678. Rámcuje ho nápis: Volat irrevocabile tempus – Letí ten neodvolateľný čas. Veru, letí okolo nás, neustále zvyšuje svoje otáčky a my sa pod jeho permanentným tlakom cítime neskutočne pomalí. Ignác Bizmayer, umelec vskutku národný a čestný občan Terchovej, nám ale svojim unikátnym dielom odkazuje, že s hlinou sme bytostne spojení. Človek, ani ten dnešný uponáhľaný, sa s ňou nemôže rozlúčiť, lebo z hliny sme a do nej aj pôjdeme....
Kurátorkou výstavy, ktorá ponúka jánošíkovský, respektíve terchovský rozmer tvorby Ignáca Bizmayera, bude jeho dcéra Monika Bezáková Bizmayerová (taktiež výtvarníčka).
Ignác Bizmayer: Jánošíkova družina (hlina, 1981; v zbierkach Slovenského národného múzea)
Ignác Bizmayer: Jánošík (hlina, bez uvedenia roka; v zbierkach Slovenského národného múzea)
Powered by iCagenda