Dva barančeky

Uznávaný režisér, scenárista, kameramana a fotograf Karol Skřipský patrí v kontexte česko-slovenskej kinematografie medzi priekopníkov autorského filmu. Za svoje dielo získal viacero domácich aj medzinárodných ocenení.

Keď rodák z Brna – oduševnený milovník hôr – zanechal štúdium, zakotvil v roku 1933 v Terchovej-Štefanovej. Ako prvý zliezol povestnú vežu Dbenku v „skalnom meste“ pod Veľkým Rozsutcom. Vybudovaním Horského hotela na okraji Štefanovej jeho neúnavná činnosť vrcholila. Pôvodne malo zariadenie 25 postelí a na tiež časy predstavovalo nezvyčajný komfort. Neskôr (1937) bol hotel prístavbou rozšírený o 40 lôžok a pribudol tiež bazén. Rozhodne treba spomenúť i dôležitý fakt, že práve Karol Skřipský presvedčil slávneho režiséra Martina Friča a direktora produkcie Karla Hašlera, legendárneho českého pesničkára, aby druhého filmového Jánošíka nakrútili vo Vrátnej (pôvodne ho chceli točiť v Slovenskom raji). Znalec prostredia a dobrý fotograf Skřipský erudovane argumentoval tým, že Vrátna a okolie disponujú tak silným duchom miesta, ako i najpôsobivejšími autentickými exteriérmi. Ikonický film Jánošík (1935) s nezabudnuteľným Paľom Bielikom v titulnej role – aj vďaka magickej prírodnej scenérii a atmosfére – zožal mimoriadny divácky úspech a bol obrovskou reklamou Terchovej. Počas druhej svetovej vojny Skřipského z rasových dôvodov prenasledovali a útočisko našiel v horách Malej a Veľkej Fatry; aktívne bojoval v SNP.

Ako scenárista a režisér nakrútil sériu pozoruhodných dokumentárnych filmov. Charakterizuje ich detailná znalosť slovenského horského sveta, v ktorom sa odohráva väčšina pútavých príbehov. Čarovnou vizuálnou stránkou a typickými zreteľmi umeleckého dokumentu zobrazil najznámejšie domáce horstvá, vzácnu flóru a faunu, vodné diela, prírodné úkazy, rarity... Osobitú atmosféru i poetiku má zachytenie ľudského života v tomto síce krásnom, ale nehostinnom prostredí. V milovanom Jánošíkovom kraji nakrútil Skřipský filmový dokument Dva barančeky (1958), ktorý mal priaznivý domáci aj medzinárodný ohlas. Uvedená snímka bude premietnutá počas tretieho festivalového dňa. Tvorca veľmi rád vyhľadával i zahraničné námety, o čom svedčí niekoľko excelentných filmových diel.

Nakoľko Karol Skřipský po auguste 1968 emigroval do Švajčiarska, kde úspešne pokračoval vo svojich filmárskych a fotografických aktivitách, na Slovensku bolo jeho meno dve decéniá neprávom zamlčiavané. Do Terchovej sa symbolicky vrátil v lete 1995, keď bola v rámci programu Jánošíkových dní otvorená – za prítomnosti empatickej manželky Evy  – výstava autorových fotografií Počaril mu tento kraj. Zásluhou finančného prispenia švajčiarskej kultúrnej nadácie Pro Helvetia uzrel svetlo sveta katalóg výstavy a kniha s umelcovými snímkami. Žiaľ, hlavný aktér expozície, veľký obdivovateľ a znalec Jánošíkovho kraja, už v tom čase nebol medzi živými...

Pri príležitosti 115. výročia narodenia a 30. výročia úmrtia Karola Skřipského mu bude počas prvého festivalového dňa, 2. augusta 2023, udelené in memoriam Čestné občianstvo Terchovej za výnimočný prínos k rozvoju cestovného ruchu a špičkovej umeleckej propagácii Jánošíkovho kraja a Malej Fatry vo vtedajšom Československu i vo svete.

Výtvarný portrét Karola Skřipského od Františka Muchu (maľba, 2018)

Karol Skřipský: Chata pod Rozsutcom (1934)

Karol Skřipský: V Tiesňavách (1939)