Powered by EverLive.net
skenfrdepl

„ČIJA TO MUZIKA, TAK PEKNE TRNIKÁ“

Kategória:
Amfiteáter Nad bôrami
Dátum:
sobota, 3. august 2019 20:30
Miesto
Sv. Martina
013 06 Terchová, Slovensko

účinkujú: 300+ najväčšia heligónková kapela sveta, Rusynky, goralský súbor Skalni (Poľsko), Muzikantská zlatá dielňa, Marko Marković Brass Band (Srbsko), štátny kozácky súbor Stavropole (Rusko), Terchovský symfonický orchester
moderátori: Michaela Pastorková Závodná & Lukáš „Pucho“ Púchovský
scenár, réžia: Vladimír Moravčík

Folklórstroj

 

Goralský súbor Skalni (Poľsko)

Skalni obraz 1

Goralský súbor SKALNI z Roľníckej univerzity v Krakove (Poľsko) bol založený v roku 1952. Teleso združuje goralskú mládež z Podhalia a okolia, ktorá študuje na krakovských vysokých školách. Členmi kolektívu sú tiež študenti pochádzajúci mimo goralských terénov, avšak zamilovaní do goralského folklóru. Súbor prezentuje tradičný folklór z Podhalia, pričom repertoár jednotlivých programov odzrkadľuje bohatstvo regiónu.

Hudba, tance aj spevy pochádzajú z dávnych pokolení obyvateľov Podhalia a predstavujú osobitú, originálnu súčasť kultúrneho dedičstva Karpát. Podhalianska hudba je plná živelnosti a temperamentu. Hlavným nástrojom sú husle – prvé a druhé (alebo žliabkové husle: ide

o druh huslí, ktorý sa používal v starších hudobných štýloch) a basa. Muzikanti používajú aj pastierske píšťalky (niekoľko druhov) a podhaľanské gajdy, nazývané „koza“. Hudobné vstupy, ktoré kapela hrá, sú nazývané „nutami“; muzikanti to hrajú spamäti, čiže bez notového zápisu. Takéto „nuty“ sa prenášajú z pokolenia na pokolenie a zachovávajú tak charakteristické motívy melódií. Ich názvy pochádzajú od:

  • slávnych tvorcov, napríklad „sabalove“, „bartušove“, „duchove“;
  • charakteru, napríklad vrchové, marše;
  • od názvu tanečných krokov (kresané, drobné...);
  • od funkcie melódie v obradoch, napríklad „pytackie“ (na pytačkách), pri čepčení atď.

Goralský tanec sa podobne ako hudba vyznačuje dynamickosťou a živelnosťou.

Základnou formou je sólový tanec tanečného páru. Skladá sa z niekoľkých druhov krokov

a spevu v podaní tanečníka. V choreografii, ktorá je prispôsobená scénickému obrazu pre sólové tance, tancuje niekoľko párov. Známe sú tiež skupinové tance žien alebo mužov. Jedným z nich je zbojnícky tanec – mužský skupinový tanec v pochodovom (maršovom) tempe.

   V podhaľanských spevoch dominujú najmä vrchárske spevy pochádzajúce z čias pastierskej kultúry. Ide o viachlasný spev s jedným vedúcim hlasom. Charakteristický je nepravidelným rytmom a individuálnym štýlom prevedenia. Osobitnú skupinu tvoria spevy využívané v tanci a pri rôznych obradoch.

Z poľštiny preložila Lenka Hurťáková

Upravil Peter Cabadaj

Marko Marković Brass Band (Srbsko)

marko

Títo muži ukážu obecenstvu, ako sa to robí!
Marko Marković zdedil lásku k hudbe od svojho otca, legendárneho trúbkového kráľa Bobana Markovića, ktorý hral aktívne na trúbku viac ako 30 rokov. V duchu rodinnej tradície začal hrať Marko na trúbku skôr, ako mal päť rokov. Od toho času sa vášnivo venuje tomuto nástroju. Marko a Boban hrali spolu v orchestri mnoho rokov. Spolupracovali s viacerými významnými hudobníkmi ako Emir Kusturica (svetoznámy filmový režisér), Goran Bregović, DJ Shantel,
Ivo Papazov, Esma Redzepova... Svoj vlastný brass band založil Marko v roku 2006; od toho času prináša kapela vášnivú cigánsku hudbu do sveta. Balkánci žijú muzikou dychových nástrojov – žiadna svadba alebo iná oslava sa nezaobíde bez kapely zloženej z týchto inštrumentov. Ide o ťažko opísateľný zážitok, treba to zažiť. Je to viac ako len hudba, ide o neoddeliteľnú súčasť balkánskej identity, otázku cti a podstaty ich kultúrnej totožnosti. Cigánska hudba, charakteristická neuveriteľne rýchlym tempom  a nespútanou energiou, sa stala súčasťou ochrannej známky príslušnej balkánskej oblasti. Jej obrovská vitálnosť prichádza spolu s úžasnou melancholickou dušou Východu. Kombinácia týchto vplyvov nenechá nikoho chladným.

 

Štátny kozácky súbor Stavropole (Rusko)

Stavropole 1

„ČIJA TO MUZIKA, TAK PEKNE TRNIKÁ“
Sobota, 3. augusta 2019, amfiteáter Nad bôrami, 20.30 h

Štátny kozácky súbor piesní a tancov nesie hrdý názov pôvodného kozáckeho regiónu Stavropole. Z tohto názvu sa ozýva hudba voľného stepného vetra, ktorá zanecháva na perách chuť peria, zvuk starej dediny a mečov dedov a otcov pokrytý vojenskou slávou, mladistvá odvaha, umenie tanca, intímna kozácka lyrika... Teleso vzniklo v roku 1981 a účinkovalo na piatich kontinentoch. Aktuálne pozostáva z vyše 200 osôb zoskupených do štyroch hlavných tvorivých skupín: orchestrálnej, zborovej, baletnej a popovej. Súčasťou tímu sú špičkoví profesionálni umelci s vysoko prestížnymi titulmi, laureáti domácich a medzinárodných súťaží. Územie Stavropoľa je multietnickým regiónom, ktorého jedinečná kultúra bola formovaná vplyvmi mnohých národov. Harmonickým prepájaním prvkov kultúr migrantov z rôznych oblastí Ruska a národov Kaukazu vznikla nezameniteľná hudobná, choreografická a spevácka panoráma prenikania jedného kultúrneho dedičstva do druhého.

Na Jánošíkových dňoch v Terchovej bude mať Štátny kozácky súbor piesní a tancov Stavropole premiéru. Vystúpenie tohto špičkového telesa v sobotu večer vo veľkom amfiteátri (medzinárodný galaprogram) a v nedeľu predpoludním v areáli pod sochou Juraja Jánošíka bude patriť bezpochyby k umeleckých vrcholom festivalu.

 

Terchovský symfonický orchester

 

 
 

Všetky termíny:

  • sobota, 3. august 2019 20:30

Powered by iCagenda

organizatori 
 partneri 19 1

 partneri 19 2

 
facebook_page_plugin