Powered by EverLive.net
skenfrdepl

„ČIJA TO MUZIKA, TAK PEKNE TRNIKÁ“

Kategória:
Amfiteáter Nad bôrami
Dátum:
sobota, 3. august 2019 20:30
Miesto
Sv. Martina
013 06 Terchová, Slovensko

účinkujú: 300+ najväčšia heligónková kapela sveta, Rusynky, goralský súbor Skalni (Poľsko), Muzikantská zlatá dielňa, Marko Marković Brass Band (Srbsko), štátny kozácky súbor Stavropole (Rusko), Terchovský symfonický orchester
moderátori: Michaela Pastorková Závodná & Lukáš „Pucho“ Púchovský
scenár, réžia: Vladimír Moravčík

Folklórstroj

 

Goralský súbor Skalni (Poľsko)

Skalni obraz 1

Goralský súbor SKALNI z Roľníckej univerzity v Krakove (Poľsko) bol založený v roku 1952. Teleso združuje goralskú mládež z Podhalia a okolia, ktorá študuje na krakovských vysokých školách. Členmi kolektívu sú tiež študenti pochádzajúci mimo goralských terénov, avšak zamilovaní do goralského folklóru. Súbor prezentuje tradičný folklór z Podhalia, pričom repertoár jednotlivých programov odzrkadľuje bohatstvo regiónu.

Hudba, tance aj spevy pochádzajú z dávnych pokolení obyvateľov Podhalia a predstavujú osobitú, originálnu súčasť kultúrneho dedičstva Karpát. Podhalianska hudba je plná živelnosti a temperamentu. Hlavným nástrojom sú husle – prvé a druhé (alebo žliabkové husle: ide

o druh huslí, ktorý sa používal v starších hudobných štýloch) a basa. Muzikanti používajú aj pastierske píšťalky (niekoľko druhov) a podhaľanské gajdy, nazývané „koza“. Hudobné vstupy, ktoré kapela hrá, sú nazývané „nutami“; muzikanti to hrajú spamäti, čiže bez notového zápisu. Takéto „nuty“ sa prenášajú z pokolenia na pokolenie a zachovávajú tak charakteristické motívy melódií. Ich názvy pochádzajú od:

  • slávnych tvorcov, napríklad „sabalove“, „bartušove“, „duchove“;
  • charakteru, napríklad vrchové, marše;
  • od názvu tanečných krokov (kresané, drobné...);
  • od funkcie melódie v obradoch, napríklad „pytackie“ (na pytačkách), pri čepčení atď.

Goralský tanec sa podobne ako hudba vyznačuje dynamickosťou a živelnosťou.

Základnou formou je sólový tanec tanečného páru. Skladá sa z niekoľkých druhov krokov

a spevu v podaní tanečníka. V choreografii, ktorá je prispôsobená scénickému obrazu pre sólové tance, tancuje niekoľko párov. Známe sú tiež skupinové tance žien alebo mužov. Jedným z nich je zbojnícky tanec – mužský skupinový tanec v pochodovom (maršovom) tempe.

   V podhaľanských spevoch dominujú najmä vrchárske spevy pochádzajúce z čias pastierskej kultúry. Ide o viachlasný spev s jedným vedúcim hlasom. Charakteristický je nepravidelným rytmom a individuálnym štýlom prevedenia. Osobitnú skupinu tvoria spevy využívané v tanci a pri rôznych obradoch.

Z poľštiny preložila Lenka Hurťáková

Upravil Peter Cabadaj

Marko Marković Brass Band (Srbsko)

marko

Títo muži ukážu obecenstvu, ako sa to robí!
Marko Marković zdedil lásku k hudbe od svojho otca, legendárneho trúbkového kráľa Bobana Markovića, ktorý hral aktívne na trúbku viac ako 30 rokov. V duchu rodinnej tradície začal hrať Marko na trúbku skôr, ako mal päť rokov. Od toho času sa vášnivo venuje tomuto nástroju. Marko a Boban hrali spolu v orchestri mnoho rokov. Spolupracovali s viacerými významnými hudobníkmi ako Emir Kusturica (svetoznámy filmový režisér), Goran Bregović, DJ Shantel,
Ivo Papazov, Esma Redzepova... Svoj vlastný brass band založil Marko v roku 2006; od toho času prináša kapela vášnivú cigánsku hudbu do sveta. Balkánci žijú muzikou dychových nástrojov – žiadna svadba alebo iná oslava sa nezaobíde bez kapely zloženej z týchto inštrumentov. Ide o ťažko opísateľný zážitok, treba to zažiť. Je to viac ako len hudba, ide o neoddeliteľnú súčasť balkánskej identity, otázku cti a podstaty ich kultúrnej totožnosti. Cigánska hudba, charakteristická neuveriteľne rýchlym tempom  a nespútanou energiou, sa stala súčasťou ochrannej známky príslušnej balkánskej oblasti. Jej obrovská vitálnosť prichádza spolu s úžasnou melancholickou dušou Východu. Kombinácia týchto vplyvov nenechá nikoho chladným.

 

Štátny kozácky súbor Stavropole (Rusko)

Stavropole 1

„ČIJA TO MUZIKA, TAK PEKNE TRNIKÁ“
Sobota, 3. augusta 2019, amfiteáter Nad bôrami, 20.30 h

Štátny kozácky súbor piesní a tancov nesie hrdý názov pôvodného kozáckeho regiónu Stavropole. Z tohto názvu sa ozýva hudba voľného stepného vetra, ktorá zanecháva na perách chuť peria, zvuk starej dediny a mečov dedov a otcov pokrytý vojenskou slávou, mladistvá odvaha, umenie tanca, intímna kozácka lyrika... Teleso vzniklo v roku 1981 a účinkovalo na piatich kontinentoch. Aktuálne pozostáva z vyše 200 osôb zoskupených do štyroch hlavných tvorivých skupín: orchestrálnej, zborovej, baletnej a popovej. Súčasťou tímu sú špičkoví profesionálni umelci s vysoko prestížnymi titulmi, laureáti domácich a medzinárodných súťaží. Územie Stavropoľa je multietnickým regiónom, ktorého jedinečná kultúra bola formovaná vplyvmi mnohých národov. Harmonickým prepájaním prvkov kultúr migrantov z rôznych oblastí Ruska a národov Kaukazu vznikla nezameniteľná hudobná, choreografická a spevácka panoráma prenikania jedného kultúrneho dedičstva do druhého.

Na Jánošíkových dňoch v Terchovej bude mať Štátny kozácky súbor piesní a tancov Stavropole premiéru. Vystúpenie tohto špičkového telesa v sobotu večer vo veľkom amfiteátri (medzinárodný galaprogram) a v nedeľu predpoludním v areáli pod sochou Juraja Jánošíka bude patriť bezpochyby k umeleckých vrcholom festivalu.

RUSYNKY

BHT37595Rusínske trio je projekt, ktorý vznikol pre potreby folkórnej relácie Zem spieva. Po tom, čo televízny štáb oslovil Dominiku Novotnú ako sólistku, ponuku prijala pod podmienkou, že vystúpi v zostave trio, aby mohli ukázať to, čo je v rusínskom speve výnimočné. A tak vzniklo Rusínske trio, ktoré svojím účinkovaním chcelo vzdať úctu všetkým Rusínom na Slovensku ale aj v zahraničí a taktiež povzdvihnúť národné povedomie. Počas dvoch rokov odspievali mnoho koncertov, nahrali debutový album a dnes, v snahe zbaviť sa televíznej nálepky, ako Rusynky v širšej zostave pripravujú nový projekt, o ktorom budete čoskoro ešte veľa počuť.
 


Terchovský symfonický orchester

 

 
 

Všetky termíny:

  • sobota, 3. august 2019 20:30

Powered by iCagenda

organizatori 
 partneri 19 1

 partneri 19 2

 
facebook_page_plugin