Powered by EverLive.net
skenfrdepl

VRCHY A ĽUDIA. TERCHOVSKÉ INŠPIRÁCIE V TVORBE MARTINA BENKU

Kategória:
Terchovská galéria umenia
Dátum:
sobota, 4. august 2018 10:00

10.00 h
Terchovská galéria umenia

VRCHY A ĽUDIA. TERCHOVSKÉ INŠPIRÁCIE V TVORBE MARTINA BENKU  
Vernisáž výstavy pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia

kurátorka výstavy: Monika Váleková
hudobný hosť: Ťažká muzika & Trio z Chotára
scenár, réžia: Peter Cabadaj
(Výstava zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine)

Popis:

O Martinovi Benkovi (1888 Kostolište – 1971 Malacky) je známe, že ako prvý maliar slovenskej výtvarnej moderny na svojich obrazoch zhmotnil mýtus slovenskej krajiny, ktorej dal malebnú idealizovanú podobu. Od začiatku 20. rokov minulého storočia, keď začal intenzívne chodiť z Prahy, kde žil, na Slovensko, sa usiloval zvečniť kultúrnu vrstvu, ktorá postupne v dôsledku modernizácie života zanikala. V centre jeho maliarskeho záujmu stál vidiecky človek úzko spätý s krajinou, ktorú pretváral svojou prácou a ktorá mu bola živiteľkou. Umelec sa netajil tým, že najviac maliarskych inšpirácií mu poskytoval Liptov, no vedome, aby neustrnul, maľoval azda vo všetkých regiónoch Slovenska.

Terchovú na svojich maliarskych potulkách objavil pravdepodobne začiatkom 20. rokov minulého storočia a s určitosťou vieme, že tu bol i v roku 1933. A za šťastnú zhodu náhod možno považovať, že tu opäť zavítal v lete 1936 – na podnet svojho dobrého priateľa, významného slovenského básnika a editora Jána Smreka. Benka, ktorého naučil vnímať osobitosti krajiny jeho pražský učiteľ, významný český krajinár Alois Kalvoda, už pri prvej návšteve rozpoznal, že terchovská krajina je malebná i dramatická zároveň, že svojimi darmi býva k človeku prajná, no moc jej prírodných živlov dokáže byť drsná, ba až nebezpečná. V auguste 1936 Terchová tak silno zapôsobila na Benkovu imagináciu, že z fragmentov tunajšej krajiny v podobe komorných štúdií, ktoré si priniesol do svojho pražského ateliéru, vystaval monumentálny obraz, jedno zo svojich vrcholných diel, ktoré možno priradiť aj k ikonickým obrazom celého slovenského maliarstva prvej polovice 20. storočia – Krajinu z Terchovej (obraz je vystavený v expozícii SNM – Múzea Martina Benku v Martine). V roku 1937 toto dielo putovalo na medzinárodnú výstavu umenia a techniky do Paríža, kde zaň umelec získal striebornú medailu, ktorú mu udelili za obohatenie európskeho výtvarného umenia. O rok neskôr toto dielo reprezentovalo slovenské umenie v New Yorku. Monumentálna horská krajina je na spomínanom obraze maliarsky bravúrne zjednodušená, zhmotnená akoby letmými dotykmi maliarovho štetca, ktoré zanechali na plátne plochy a plôšky zväčša zemitých, no miestami odvážne kombinovaných farebný tónov. Umelcov uvoľnený expresívny rukopis s náznakmi postkubizmu odrážal posolstvá a skúsenosti z ciest, ktoré Benku priviedli do najvýznamnejších centier európskeho umenia (Berlína, Paríža, Ríma, Moskvy). Tvorca moderným maliarskym rukopisom pôsobivo zvečnil každodennú realitu – život a prácu človeka ukotveného v kopcovitej severoslovenskej krajine. Benku zaujal i hmlou zastretý Rozsutec, Vrátna, Tiesňavy a ľudia kráčajúci pod strmými svahmi kopcov (Do práce na koni). Do Terchovej sa umelec vracal aj neskôr – najmä v 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy vytvoril kolekciu kresieb a akvarelov okolitej krajiny.

Martin Benka patril k umelcom, ktorých v širšom zmysle zaujímala ľudová kultúra. Svedčí o tom i fakt, že sa nechal odfotografovať v terchovskom ľudovom odeve. Benku, ktorý sa ako dvanásťročný naučil hrať na husliach a po celý život si rozvíjal túto záľubu, iste zaujal i hudobný potenciál Terchovej. Vo svojej voľnej, ilustračnej aj dizajnérskej tvorbe viacnásobne kreoval námet Jánošíka. V roku 1941 vytvoril pre Slovenské národné divadlo návrhy na scénu drámy Jánošík od Márie Rázusovej-Martákovej. V roku 1953 pre vtedajšie Armádne divadlo v Martine vytvoril kulisy pre ďalšiu divadelnú hru Jánošík od Jiřího Mahena. Keď Benku o rok neskôr poverili vytvorením maliarskej výzdoby hľadiska martinského divadla na tému Povstanie, rozhodol sa jednu z troch kompozícií venovať jánošíkovskej legende. V roku 1955 ilustroval knihu Márie Rázusovej-Martákovej Rozprávky o Jánošíkovi.

Motív samotnej postavy Jánošíka rôzne varioval a uplatňoval aj v komornejšej dizajnérskej tvorbe – napríklad v návrhoch na poháre, listový papier či na rádioamatérskom lístku. Zaujímavá je ikonografia Jánošíka, s ktorou Benka pracoval. Kult tohto ľudového národného hrdinu totiž obohatil o nový prvok, keď ho zobrazil, ako nohou prišľapuje hlavu hada – symbolu zla, čím zdôraznil atribút záchrancu národa, ktorý Jánošíkovi v ľudovej slovesnosti prináležal. Kresbu s poprsím Jánošíka navrhol i na čepeľ valašky a dal ju vyhotoviť remeselníkovi z Terchovej.

Terchovské krajinárske inšpirácie pomohli Benkovi získať významné ocenenie – najvýznamnejšie, aké v zahraničí dostal. Jánošíkovský motív rád a početnejšie rozvíjal v ilustračnej a dizajnérskej tvorbe.

Mgr. Monika Váleková, PhD.
(SNM – Múzeum Martina Benku v Martine)

Poznámka: Autorka textu je kurátorkou výstavy Martina Benku, ktorá sa ako programová súčasť Jánošíkových dní uskutoční v sobotu 4. augusta o 10.00 h v Terchovskej galérii umenia.

Benka 3 výsledok

 
 

Všetky termíny:

  • sobota, 4. august 2018 10:00

Powered by iCagenda

organizatori 
 partneri

 partneri1

 
facebook_page_plugin