Powered by EverLive.net
skenfrdepl

JÁNOŠÍK – príbeh živej legendy

Kategória:
Kultúrny dom Andreja Hlinku
Dátum:
štvrtok, 2. august 2018 17:30

17.30 h
Kultúrny dom Andreja Hlinku 

JÁNOŠÍK – príbeh živej legendy
Komorný program pri príležitosti 330. výročia narodenia + premietnutie dokumentárneho filmu Trikrát o Jánošíkovi (1963)

hrajú, spievajú a rozprávajú: Terchovská muzika z Doliny s Jurajom Jánošíkom, Trio z Chotára, Ťažká muzika, Martin Repáň a Repáňovská muzika, goralská muzika z Těšínskych Beskýd (CZ), goralská muzika Jana Karpiela (PL), Ján Blaho, Vojtech Brázdovič, Peter Cabadaj, Vlado Černý, Anna Hlôžková, Jozef Šimonovič
moderátorka: Gabriela Tomajková     
scenár, réžia: Juraj Hamar

Predstavenie účinkujúcich

Terchovská muzika z Doliny

Trio z Chotára

Ťažká muzika

Martin Repáň

Repáňovská muzika

Goralská muzika Jana Karpiela (PL)

Ján Blaho

Umelecká a vedecká činnosť
Doc. Ján Blaho sa narodil sa 8. 10. 1947 v Považskej Bystrici. Základné a stredné vzdelanie ukončil v Žiline a Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Dva roky pracoval na Mestskom výbore ČSZTV a Krajskom osvetovom stredisku v Bratislave. Od 1. októbra 1979 nastúpil na Katedru hudobnej výchovy na Pedagogickú fakultu v Nitre a 1. apríla 1992 prešiel na Katedru folkloristiky a regionalistiky Vysokej školy pedagogickej v Nitre. Od 1. januára 1996 nastúpil na Katedru tanečnej tvorby HF VŠMU v Bratislave, kde pracoval v zaradení vedecký pracovník a pedagóg hlavného predmetu v špecializácii Pedagogika ľudového tanca. Jeho odborná orientácia je slovenský ľudový tanec, etnochoreológia, teória a metodika ľudového tanca a regionalistika.
Od školského roku 1999/2000 pôsobil ako externý učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína filozofa v Nitre a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave na Katedre etnológie.
Popri zamestnaní sa venoval práci vo folklórnom hnutí na Slovensku ako lektor pre folklór, inštruktor osvetových zariadení, člen Poradných zborov pre ľudový tanec, člen Programových komisií folklórnych festivalov, člen komisií MK SR, pripravovateľ a realizátor folklórnych programov, garant kurzov choreografie, choreograf pre amatérske i profesionálne súbory na Slovensku i v zahraničí, choreograf filmovej a televíznej produkcie a divadelných inscenácií.
Takmer dve desaťročia pôsobil ako choreograf a umelecký vedúci vo vysokoškolských folklórnych súboroch Ponitran pri Pedagogickej fakulte v Nitre a Gymnik pri Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Choreograficky pracoval aj pre profesionálne telesá. V SĽUKu v programoch Moja rodná k 40. výročiu v roku 1989, v programe Sen v roku 2003. V rokoch 2007 a 2008 realizoval pre SĽUK choreograficky program pre deti Gašparko a celovečerný program Obrázky zo Slovenska. V roku 2014 v SĽUKu choreograficky participoval na programe Slovenské Vianoce.
V umeleckom programe Lúčnica v rokoch 1995 a 2001 – 2003 vytvoril tri samostatné choreografie a jeden celovečerný komorný program s názvom „ Pred muzikou „. V programe Karpaty sa podieľal choreografiou Jánska noc. Spolu s Ing. Vladimírom Urbanom realizoval v Lúčnici „ Slovenský triptych „ – celovečerný program z tradičnej kultúry pastierov, remeselníkov a roľníkov v roku 2006.
V roku 2013 v programe k 65. výročiu US Lúčnica realizoval programový blok „ Ťažké časy kurucké „.
Vytvoril choreografie k divadelnej inscenácii v Nitre a operete Hrnčiarsky bál na Novej scéne v Bratislave. Autorsky sa tanečnou tvorbou podieľal na televíznych a hraných filmoch, inscenáciách, rozprávkach a pod. ako napr. filmu Katera v réžii Martina Ťapáka v roku 1980, Ženský zákon v réžii Pavla Haspru v roku 1987, k audiovizuálnemu triptychu a celovečernému hranému filmu „ Ako divé husi „ Martina Ťapáka v roku 1998.
Ako choreograf pôsobil aj v zahraničí v Maďarsku, Juhoslávii, Rumunsku, v Spojených štátoch a Kanade kde realizoval asi 90 choreografií a absolvoval viacero dlhodobých lektorských pobytov.

Vojtech Brázdovič

Vojtech Brázdovič, ako posledného žijúceho hôrneho chlapca Jánošíkovej družiny z filmu režiséra Paľa Bielika Jánošík, trápi, že slávny režisér dnes nemá také uznanie, aké by si zaslúžil. „Bolí ma srdce, že jeho kosti teraz nemajú dôstojné posledné miesto odpočinku. Paľo Bielik nemá nikoho. Mám depresiu z toho, že bratislavský magistrát nemá ani toľko sily, aby za tohto národného umelca zaplatil hrobové miesto v krematóriu,“ krúti hlavou filmový Ilčík.

Rozhovor s Vojtechom Brázdovičom

Peter Cabadaj

Peter CABADAJ sa narodil 10. 4. 1966 v Žiline. V r. 1980 – 84 absolvoval gymnázium v Žiline, 1984 – 88 študoval históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1990 – 92 filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. R. 1989 – 90 pôsobil ako odborný pracovník Biografickeho ústavu Matice slov. v Martine, 1990 – 92 prednosta Obecného úradu v Terchovej, 1992 – 95 riaditeľ Vydavateľstva Matice slov. v Martine, 1995 – 97 pracoval v slobodnom povolaní, 1997 – 99 odborný pracovník Slov. literárneho ústavu Matice slov., od r. 2000 v NBiU Matice slov., v júli 2000 bol poverený vedením novozriadenej SNK, od 2001 jej kultúrnych a edičných aktivít v Martine. Popri časopiseckých príspevkoch sa prezentoval vydaniami humoresiek a úvah Keď sme v Terchovej budovali kapitalizmus (1992) a Kam sme sa to v Terchovej dobudovali? (1994), autor básnickej zbierky Môj psí tridsiatok (1996), cestopisných kníh Odskočili sme si do Argentíny (1994), Keď Švédsko tlieskalo Terchovej (1996), Sen zvaný Llangollen (1996), S Muchovcami po Austrálii (1997). Okrem toho vydal esejistické portréty významných osobností Terchovej Na osobnú nôtu (1998), spracoval portrét krajanského dejateľa Imricha Fuzyho, zostavil a vydal výbery z diela exilových autorov Kolomana K. Geraldiniho, R. Dilonga, M. Šprinca, Ľ. Bešeňovského, J. L. Doránskeho a i. a antológiu exilovej poézie Pošlem domov srdca kúsok (1997). Vydal monografiu Slovenský literárny exil 1939 – 1990 (2002), knihu rozmanitých textov Nebo teplo apríl máj (2006), napísal scenáre televíznych dokumentárnych filmov o Rudolfovi Dilongovi, Gorazdovi Zvonickom, Jánovi Frátrikovi, Pavlovi Ušákovi Olivovi a o katolíckej moderne. Autor monografie Slovenské pivovarníctvo v toku času (2000).

Vlado Černý

Vlado Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Tu aj vyrastal u svojej babky a dedka, nakoľko rodičia žili prevažne v Prahe. Vladovi rodičia boli športovci; otec bol päťbojár a mama plavkyňa. On sám sa tiež začal venovať päťboju a mal svoj život naklonený na športovú dráhu. Jeho babka zas bola ochotníčka a s dedkom ako on sám tvrdí ho nútili do recitácie, ktorá zas mala bližšie k herectvu. Potom prišla skúsenosť vďaka redakcii televízie, ktorá ho obsadila do krátkometrážneho filmu Havko. No azda najväčším osudovým impulzom, smerujúcim k dráhe herca bolo ošemetné stretnutie s režisérom Paľom Bielikom, ktorému ako malý chlapec rozbil okno. Pán Bielik ho dobehol a namiesto bitky ho zavolal na konkurz filmu Jánošík (1962), ktorý sa mu podarilo úspešne absolvovať a získal rolu malého Jurka Jánošíka.

 

 
 

Všetky termíny:

  • štvrtok, 2. august 2018 17:30

Powered by iCagenda

organizatori 
 partneri

 partneri1

 
facebook_page_plugin