Filmy & videoklipy

Zem spieva

Vášnivý zberateľ hudobného folklóru v službách Matice slovenskej Karol Plicka od úvodu svojej misie cieľavedome dopĺňal získané záznamy fotografickou dokumentáciou, ktorá zobrazuje nositeľov ľudovej tradície či konkrétne navštívené prostredia. Od roku 1926 využíval pravidelne v súvislosti s obrazovou dokumentáciou národopisných javov aj kameru. Vlastnou filmovou tvorbou napĺňal hlavne etnografické dokumentárne poslanie, no zároveň sledoval i priekopnícky matičný cieľ – konštituovať slovenskú národnú kinematografiu. Ambície oduševneného Plicku siahali dokonca až do oblasti hraného filmu...  

Rezultátom tvorcovej neoceniteľnej filmárskej činnosti sú tri celovečerné dokumentárne snímky s národopisnou tematikou: Za slovenským ľudom (1928), Po horách po dolách (1929) a Zem spieva (1933). Fotografickú aj filmovú dokumentáciu etnografických zreteľov charakterizuje v Plickovom prípade najmä poetizujúca obrazová interpretácia. Zvolený autorsko-realizačný koncept a prístup dosiahol svoj vrchol v jedinečnom diele Zem spieva, ktoré je „akousi filmovou básňou sui generis“.

Aj keď sa sugestívna poetická línia snímky rodila v mimoriadne dusnej a ťaživej atmosfére „prózy života“, vzniklo fascinujúce univerzálne dielo, ktorého trvácnosť a umelecké hodnoty preveril čas. Harmonickou krásou obrazu, hudby a strihu si podmaňuje citlivého diváka a osobitou estetickou štruktúrou dodnes kladie inšpiratívne otázky o zrode idey filmu, procese tvorby a formovaní jeho celkového tvaru. Vrcholný opus filmárskej činnosti Karola Plicku je klasickým titulom slovenskej kinematografie s „čestným a trvalým miestom v dejinách filmu vôbec“.                            

Umelecké kvality diela potvrdila účasť a hlavne ocenenie na II. filmovom bienále v Benátkach (1934). Zúčastnilo sa na ňom 17 štátov so 40 celovečernými a 41 krátkometrážnymi titulmi. Na základe vyjadrení expertov z mnohých krajín sveta a záverov diváckeho referenda získala Pohár mesta Benátok kolekcia štyroch československých filmov, medzi ktorými bola aj Plickova Zem spieva. Samozrejme, veľký medzinárodný úspech a ohlas znamenali zadosťučinenie pre producentov (Matica slovenská, Ladislav Kolda) i samotných tvorcov diela. Recenzenti o ňom v superlatívoch písali v Anglicku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, vo Švajčiarsku a Švédsku. Dve kópie filmu zobrala matičná delegácia do zámoria, kde absolvovala pamätnú misiu medzi Slovákmi žijúcimi v Amerike (1935 – 1936). Veľký znalec témy Martin Slivka, čestný občan Terchovej, ohľadne naznačeného uvádza, že „distribučné práva na tieto kópie boli odpredané pre USA, Kanadu, Antily, Strednú a Južnú Ameriku. Film sa tam dlhodobo premietal v krajanských spolkoch. Keďže Zem spieva patrí k dielam zásadného významu v dejinách filmu vôbec, mnohé veľké filmové archívy – ako Museum of Modern Art v New Yorku – vlastnia jeho kópiu, ktorá je dodnes súčasťou študijných projekcií z dejín kinematografie... Isteže, Majster čas zvykne bývať krutý k unáhleným hodnoteniam. Nemilosrdne vie odlúpnuť dobovú pozlátku a obnažiť jadro alebo práchno. Umelecká sila a nadčasovosť Plickovho excelentného filmu ale tkvie práve v tom, že prúd času už preveril jeho kvality a prisúdil im nezastupiteľné miesto tak v slovenskej kultúre, ako i v celkovom európskom kontexte. Zároveň aj potvrdil vyjadrenia tých, čo dokázali preniknúť pod povrch, videli v súvislostiach, dohliadli ďalej...“

Pôvodná dĺžka filmu Zem spieva bola 2415 metrov. Originálny negatív diela zhorel pri požiari filmových skladov v Zlíne 9. februára 1944. Terajšie kópie sú zhotovené dublovaním neúplného pozitívu, v ktorom chýba jedna 600 metrová distribučná časť. Súčasná obrazovo nedokonalá kópia má len 1800 metrov. Ide teda o ďalšiu Plickovu snímku, ktorá je zachovaná len „v dublete z druhej ruky a nekompletná“. Analogicky ako pri predošlých filmových opusoch, aj z nasledujúcej Plickovej matičnej tvorby niektoré tituly nemáme vôbec, iné ostali len v neúplných verziách, ktoré nedosahujú pôvodnú úroveň. „Priznám sa, že keď vidím niekde na plagáte oznámenie o premietaní filmu Zem spieva, vždy si predstavím tú nekvalitnú kópiu a radšej sa obrátim a dívam niekam inam. Tak dopadla moja Zem spieva...“ (Karol Plicka, 1971)

Premietnutie filmu Zem spieva je terchovským pripomenutím si 130. jubilea narodenia obdivuhodne všestranného tvorcu, ktorému osud nedožičil splnenie veľkého umeleckého sna – nakrútiť celovečerný hraný film o legendárnom zbojníckom kapitánovi a ľudovom hrdinovu Jurajovi Jánošíkovi                                      

Karol Plicka v čase, keď pôsobil v Matici slovenskej ako referent jej Národopisného odboru (prvá polovica 30. rokov minulého storočia)

Okienka z prvého slovenského celovečerného zvukového filmu Zem spieva. Hudbu zložil František Škvor, nahral ju Orchester Národného divadla v Prahe, spev Štefan Hoza a Spevácke združenie pražských učiteliek. Autorom medzititulkov bol básnik Ján Smrek  

Najznámejšia fotografia zachytávajúca Karola Plicku pri natáčaní (1931)