Chodníkom terchovskej muziky

• Vyšné Kamence (1. 8., 10.00 h),
• Štefanová (1. 8., 11.00 h),
• Horná Tižina (1. 8. 12.00 h),
• Kvočkovia (1. 8., 13.00 h)
• Terchová – ústredie (2. 8., 10.00 h),
• Biely Potok (2. 8., 11.00 h),
• Ploštiny (2. 8., 13.00 h)

Chodníkom terchovskej muziky

Jedna prastará legenda hovorí, že terchovská zem je reliktom zatúlanej nebeskej hviezdy, ktorej dvorní muzikanti – nebeská muzika – boli prvými osadníkmi Terchovej. Ich potomkom sa oveľa rokov neskôr narodili Juraj Jánošík a Adam František Kollár. Hoci je to len legenda, faktom zostáva, že o terchovskej muzike dodnes mnohí hovoria ako o nebeskej! Najvyššieho možného svetového ocenenia sa jej dostalo 5. decembra 2013 v azerbajdžanskej metropole Baku. Prvok Terchovská muzika vo vtedy zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných prejavov, akými sú hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky vzťahujúce sa na prírodu a svet, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Pod ochranné krídla UNESCO sa tak zaslúžene dostala aj Terchovská muzika.

Zrekapitulujme, čo všetko vzniklo v súvislosti s vyššie uvedeným celosvetovým uznaním: bola spravená elektronická databáza Terchovská muzika – piesne a interpreti z kraja Jánošíka (Vladimír Moravčík); zrealizovaný unikátny projekt „hrajúcich“ autobusovým zastávok v obci (Peter Cabadaj – Ján Novosedliak); vydaná historicky prvá knižná monografia o terchovskej muzike (Peter Cabadaj); vytvorený slovenský rekord v najväčšom počte spoločne hrajúcich heligonkárov (305 domácich aj zahraničných muzikantov), respektíve slovenský rekord v najväčšom počte spoločne hrajúcich predníkov na jednom mieste (62 primášov). Teraz prišiel rad na sprístupnenie náučno-turistického Chodníka terchovskej muziky, ktoré sa v rámci programu Jánošíkových dní 2024 uskutoční vo štvrtok (1. 8.), respektíve piatok (2. 8.). Veľkoformátové interaktívne panely budú nainštalované na siedmich miestach, kľúčovo spojených s celkovým vývinom terchovskej muziky (osady Kvočkovia, Horná Tižina, Ploštiny, Štefanová, Vyšné Kamence, Biely Potok, ústredie). Uvedené lokality majú bezprostrednú koreláciu s mnohými hudobníckymi rodmi, vďaka ktorým sa terchovská muzika plynutím času rozšírila do susedných dedín i mnohých oblastí Slovenska.

Balátovská muzika (50. roky minulého storočia)

Kvočkovská muzika (80. roky minulého storočia)

Bratia Muchovci (90. roky minulého storočia)