Aktuality

Dramaturgia Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dní v Terchovej bola v ostatných dvanástich rokoch postavená na východiskových myšlienkových bodoch, ktoré programovo rozvíjali tieto kľúčové slová:

• 2014 – UNESCO
• 2015 – Jubileá
• 2016 – Kontinuita
• 2017 – Výmena
• 2018 – Legenda
• 2019 – Muzikant
• 2020 – Otcovizeň
• 2021 – K.R.O.J
• 2022 – K.U.M.Š.T.
• 2023 – M.U.Z.I.K.A.
• 2024 – KORENE
• 2025 – SVADBA

Pokiaľ ide o chystaný 64. ročník Jánošíkových dní (29. júl – 2. august 2026), východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom bude kľúčové slovo PAMÄŤ – s podtitulom Hodnota tradície. 

Zdôvodnenie konceptu

Často sa na rozličných fórach vo všetkých pádoch a významových odtieňoch spomína aj slovo pamäť. Isteže, bez pamäti by človek ani nebol človekom. Dobre to vedeli už starovekí Gréci, ktorí ju považovali za matku všetkého pekného, respektíve za matku Múz. Veď bez pamäti by nikto z nás nepoznal ani najjednoduchšiu melódiu či pieseň. Možno by sme počuli nejaký zvuk, ale už by sme nemali ako vedieť, že ide o tón, ktorý má svoj zmysel a rolu iba uprostred ostatných. Na tie iné tóny nadväzuje, privinie sa k nim letmým dotykom, aby sa všetky vzájomne odprevádzali k finálnemu celku. Medzi nimi i tie, ktoré načas stíchnu, sú vždy svojím vlastným spôsobom prítomné aj v ďalších tónoch, akoby sa trblietali v ich smútku...  

Hádam ani netreba zdôrazňovať, že s uchovávaním pamäte – vo väzbách na tradíciu a jej rozmanité kontexty – majú bezprostrednú spojitosť aj Jánošíkove dni. Azda nepreženieme, keď skonštatujeme, že Terchová je zo slovenského i medzinárodného uhla pohľadu jedným z dôležitých miest pamäti. Zaslúžene, lebo sa tu harmonicky stretávajú a prirodzene integrujú viaceré tradície, obsahujúce niekoľko vrstiev i významov. Dlhodobou ambíciou terchovských organizátorov letných Jánošíkových aj Cyrilometodských dní je snaha, aby krajina pod Rozsutcami slúžila ako miesto spoločnej (kolektívnej) pamäti a histórie, ktorá ľudí nenásilne spája. Terchová bola totiž v rôznych časových etapách významnou lokalitou tak pre domorodcov, ako i pre iných (cudzích). Spravidla sa tu potvrdzovalo, že význam (aj) pre iného vôbec neznamená ubudnutie zo mňa samého. Rovnaké slová možno aplikovať i vo vzťahu k folklóru, ktorý ak podáte v úplnej prirodzenosti, je v tom zrazu veľa človečiny, mágie a každý sa v ňom nájde. Niekomu to môže trvať dlhšie, no v Terchovej dlhodobo vyvíjajú úsilie vytvárať pocit prijatia, aby nikto nemal žiadne obavy, strach a aspoň sa snažil užiť si muziku, spev, tanec i celkový kolorit podľa svojich možností. Isteže, nie každý môže ísť hneď na javisko, no tradičnú kultúru si môže do sýtosti vychutnať určite každý.

Slovenská kultúra je fascinujúco bohatá a rozmanitá vďaka účinkovaniu mnohých vplyvov, pričom vzájomná konfrontácia (interakcia) vždy v nejakej miere fungovala, čoho zásluhou vznikla unikátna paleta tradičnej kultúry. Rôznorodosť vytvára plnohodnotný obraz o Slovensku a našej kultúre ako takej. Ani omylom nie je selektívna, je vlastná majorite aj etnickým komunitám, všetkým generáciám i sociálnym vrstvám, ľuďom rozličných daností, schopností a talentov. Alebo povedané a napísané inak: tradičná kultúra rátala s každým človekom v spoločnosti. Ľudia žili živú kultúru a sami boli živou kultúrou.          

Jedným zo znakov tejto ultramodernej epochy je ostrý stret nového so starým, vysokých ideálov s prízemnou realitou, kolosálnych ašpirácií so zakrpatenými možnosťami, posvätného, sviatočného, vznešeného s triviálnym, každodenným, stereotypným. Myslíme si ale, že citlivá symbióza starého a nového môže predstavovať funkčnú kombináciu, ktorá to dávne sprístupní, otvorí náročnému človeku dneška. Hovoríme o rovnakom princípe, ako keď zafixujete zrúcaninu (miesto pamäti), ponecháte staré murivo a pripojíte k nemu novú, možno až futuristickú, často presklenú časť. A práve toto prepojenie funguje ako sprostredkujúce premostenie s potenciálom osloviť, zaujať a vtiahnuť súčasného diváka, ochotného zaberať sa starou štruktúrou v novom, objavnom kontexte.      

Kľúčové je nenechať sa odradiť zložitosťou turbulentného ultramoderného dneška – hlavne keď vieme, že v žiadnej dobe nechýba vrchnosť ani povrchnosť. Zbavme sa tiež zakorenenej ilúzie, že nádej je synonymom optimizmu. Nádej nie je presvedčenie, že čosi dobre dopadne, ale istota, že niečo (aj miesto pamäti) má hlboký zmysel a význam – bez ohľadu na fakt, ako to všetko nakoniec dopadne.  

Terchovské jubileá v roku 2026 (výber)

• Pavel Martvoň (105. výročie narodenia zberateľa, hudobníka a propagátora Terchovej)
• Jozef Šabo (100. výročie narodenia duchovného správcu farnosti Terchová a podporovateľa folklóru)
• Stanislav Hanuliak (95. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia bývalého starostu Terchovej
• a organizátora Jánošíkových dní)
• Jozef Sermek (90. výročie narodenia spoluzakladateľa Jánošíkových dní)
• Milan Chvastek (95. výročie narodenia folkloristu, terchovského muzikanta, speváka a choreografa)
• Alojz Mucha (65. výročie narodenia folkloristu, predníka terchovskej muziky, speváka a všestranného tvorcu)
• Milan Opalka (65. výročie narodenia výtvarníka a autora loga Jánošíkových dní)
• Peter Cabadaj (60. výročie narodenia šéfdramaturga, scenáristu a režiséra programov a hovorcu Jánošíkových dní )
• Jožo Weider (55. výročie úmrtia svetobežníka, hudobníka a propagátora Terchovej)
• Jozef Miho (40. výročie úmrtia folkloristu, terchovského muzikanta, speváka, tanečníka, choreografa a fotografa)
• Miloš Bobáň (55. výročie narodenia folkloristu, terchovského muzikanta, speváka a pedagóga)
• Jozef Struhárňanský (35. výročie úmrtia terchovského muzikanta, ktorý účinkoval vo filme Obrazy starého sveta)    
• Róbert Miho (30. výročie úmrtia folkloristu, terchovského muzikanta, speváka a choreografa)
• Darina Kohútová-Hanuliaková (20. výročie úmrtia opernej speváčky, pedagogičky, exilovej aktivistky a čestnej občianky Terchovej)
• Augustín Hanuliak (5. výročie úmrtia spoluorganizátora Jánošíkových dní, osobitne konského vozového sprievodu)
• Martin Rusnák (5. výročie úmrtia folkloristu a terchovského muzikanta)

.-.-.-.

• 295. výročie postavenie už neexistujúceho Kostola sv. Martina v Terchovej
• 105. výročie nakrútenia prvého slovenského celovečerného hraného filmu Jánošík
• 50. výročie nakrútenia prvého slovenského celovečerného kresleného filmu Zbojník Jurko
• 40. výročie obnovenia činnosti Folklórneho súboru Kriváň z Turian, ktorý je neodmysliteľne spojený s terchovskou muzikou, spevom a tancom
• 5. výročie zápisu prvku Jánošíkovská tradícia do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Jubileá slovenských a zahraničných osobností, ktoré sú významne spojené s Terchovou, respektíve propagáciou folklóru, tradícií a zvykoslovia Jánošíkovho kraja (výber)

• Pavol Jozef Šafárik (155. výročie úmrtia historika, etnografa, spisovateľa, v ktorého diele prvý raz v slovenskej poézii zreteľnejšie vystupuje postava Jánošíka ako ľudového hrdinu)
• Janko Kráľ (150. výročie úmrtia štúrovského básnika a autora skladby Výlomky z Jánošíka)
• Ján Botto (145. výročie úmrtia štúrovského básnika a autora eposu Smrť Jánošíkova)
• Ján Cikker (125. výročie narodenia hudobného skladateľa, pedagóga a autora opery Jánošík)
• Daniel Siakeľ (140. výročie narodenia a 80. výročie úmrtia vynálezcu a kameramana prvého slovenského celovečerného hraného filmu Jánošík)
• Jaroslav Siakeľ (120. výročie narodenia režiséra prvého slovenského celovečerného hraného filmu Jánošík)
• Ján Frátrik (110. výročie narodenia básnika, prekladateľa a pedagóga)
• Martin Ťapák (100. výročie narodenia filmového a televízneho režiséra, herca, folkloristu, tanečníka a choreografa)
• Oskár Elschek (95. výročie narodenia entomuzikológa, hudobného vedca a pedagóga – zomrel 10. januára 2026)
• Ľubomír Feldek (90. výročie narodenia básnika, spisovateľa, dramatika, prekladateľa a čestného občana Terchovej)
• Alexander Móži (nedožité 90. výročie narodenia folkloristu, etnomuzikológa a hudobného skladateľa)
• Karel Hašler (85. výročie úmrtia legendárneho českého pesničkára a producenta filmu Jánošík z roku 1935
• Pavol Socháň (85. výročie úmrtia fotografa, publicistu, výtvarníka a autora kníh o Jánošíkovi)
• Marián Vanek (85. výročie narodenia humoristu, výtvarníka, spisovateľa a tvorcu kresleného televízneho seriálu rozprávok Zbojník Jurošík)
• Pavel Daněk (75. výročie narodenia manažéra, producenta, hudobníka a v rokoch 1992 až 2004 spoluorganizátora Jánošíkových dní)
• Jozef Satin (70. výročie úmrtia maliara, exulanta a propagátora slovenského ľudového umenia)
• Viliam Chmel (65. výročie úmrtia maliara, grafika a čestného občana Terchovej)
• Andrej Melicherčík (60. výročie úmrtia folkloristu, literárneho vedca a autora monografií o Jánošíkovi)    
• Martin Benka (55. výročie úmrtia maliara, ilustrátora, hudobníka a propagátora jánošíkovskej tradície)
• František Kuchta (45. výročie úmrtia lekára a predstaviteľa tretieho filmového Jánošíka z roku 1962)
• Svetozár Stračina (30. výročie úmrtia folkloristu, hudobného skladateľa, zberateľa ľudových piesní a editora ich nahrávok)
• Tibor Andrašovan (25. výročie úmrtia hudobného skladateľa a dirigenta)
• Ivan Rumanovský (25. výročie úmrtia filmového historika, dokumentaristu, scenáristu a režiséra)
• Kliment Ondrejka (15. výročie úmrtia folkloristu, etnografa a hudobného vedca)

Súvislosti

Hoci folklór sa už dávno stratil zo svojho prostredia spolu s ustupovaním foriem tradičného spôsobu života, vôbec to neznamená, že masívne zanikli piesne alebo tance. Zmenila sa forma ich existencie aj podoba. Staré tradície nesporne oslovujú a inšpirujú i dnes. Dôležité však je, ako s nimi budeme narábať a hlavne, či ich budeme vôbec bližšie poznať. O dôkladnejšie poznanie mnohorakých prejavov ľudových tradícií, ich propagáciu a dôstojnú prezentáciu v domácom i medzinárodnom meradle sa už vyše šesť decénií vytrvalo snažia aj Jánošíkove dni v Terchovej.

Umenie bez tradície je nemysliteľné. Vždy však bude záležať od toho, čo si z tradície slobodne vyberieme. Kým folklór je kultúra, na ktorú sa pozeráme, tradície sú kultúrou, ktorú žijeme. Sebaidentifikácia (stotožnenie) s dedičstvom otcovizne pritom vôbec nemusí byť nútená. Nie je to uniforma navlečená nasilu, ale príjemná domácka žičlivá atmosféra, v ktorej si vnímavý človek chce hovieť čo najdlhšie. Terchovskí muzikanti, speváci a tanečníci vedia takúto čarovnú atmosféru spontánne navodiť nielen na Jánošíkových dňoch či iných akciách doma, ale aj všade tam, kam ich kroky zavedú. V súvislosti s Terchovou je tiež dôležité pripomenúť, že duchovné, hudobné, folklórne, etnografické, výtvarné, literárne, divadelné a filmové tradície obce predstavujú dlhodobo intenzívny zdroj kolektívnej pamäti a výmeny kultúrnych hodnôt i tvorivej konfrontácie s okolitým svetom.

Pravá identita človeka sa formuje koreňmi – materinskou rečou, zvykmi a nehmotnou (duchovnou) kultúrou, v obkolesení ktorej vyrastá. Toto stotožnenie sa ďalej viaže na „pevninu detstva“, rodný kraj či región. Hodnoty a odkaz dedovizne, ktoré človek vyznáva a rozvíja, sa stávajú jeho spojivkom voči cudziemu. A čím je tlak „cudzieho“ viditeľnejší, hmatateľnejší a intenzívnejší, tým väčšmi sa človek chce stotožniť s tým, čo považuje za svoje. Lebo to predstavuje jeho obranu, vlastný pocit identifikácie, bezpečia, domova... V plnej miere môžeme uvedené slová aplikovať aj v prípade Terchovcov. Folklórne inšpirácie, ľudové tradície, hrdosť na svoj pôvod sa z ich duše a srdca nevygumujú nikdy. Najmä u muzikantov ide o fundamentálny zreteľ osobnostnej identity, ktorý si starostlivo chránia, strážia a prehlbujú.

Terchovské srdce bolo vždy mimoriadne citlivé na interpretačné majstrovstvo muzikantov, spevákov a tanečníkov z Jánošíkovho kraja. Dokázalo harmonicky biť, keď sa svojho milovaného nástroja chopili ľudia, pre ktorých boli vzťah ku koreňom (otcovizeň, dedovizeň) a terchovská muzika doživotnou posvätnou kategóriou. Terchová v sebe geneticky vlastní čarovnú silu, ktorá akoby mimo vplyv okolitého sveta, štedro a originálne zároveň, ponúka tomu istému svetu vlastné posolstvo. Hoci jeho podoba býva spravidla nevyspytateľná, v súvislosti so vzťahom k dedičstvu minulosti a rodisku však zostáva pôsobivo a úprimne rovnaká. Každý terchovský muzikant či folklorista je inšpiratívne poznačený týmto osudovým vzťahom, pre každého terchovského muzikanta či folkloristu sú ale pamäť a rodné súradnice životodarnými kúpeľmi, blahodarne poskytujúcimi neustále nové a nové tvorivé sily a energiu na ďalšie interpretácie.

Vzťah k univerzálnym hodnotám kultúrneho dedičstva v Terchovej neodmysliteľne súvisí s akcentovaním pamäte, historickej kontinuity, ako aj so silnou individuálnou identifikáciou s obecným, respektíve tradičným geniom loci (duchom miesta). Harmonicky sa v ňom prepája spolupatričnosť, hrdosť a sebavedomie s autorskou (rodáckou) reflexiou. Konkrétnym rezultátom je prezentácia pestrej škály aktivít s neskrývanou ambíciou ponúknuť svetu Jánošíkov kraj ako interesantné miesto Slovenska, kde (nadväzujúc na bohatú minulosť) zladene koexistuje živá tradičná kultúra s dynamicky pulzujúcou súčasnosťou.    

Záverom

Už takmer šesťdesiatpäť rokov prichádzajú do Terchovej milovníci ľudového umenia a folklóru z domova i zo sveta, aby sa v rámci Jánošíkových dní – v kulisách nádhernej prírodnej scenérie – spolupodieľali na jedinečnej, priam magickej atmosfére, ktorá je pre tento festival príznačná od jeho vzniku (1963). A, samozrejme, zo všetkých sveta strán sa pri tom ozýva terchovská muzika.

Kľúčové slovo PAMÄŤ bude ako východiskový bod (leitmotív) kreatívnym spôsobom premietnuté do dramaturgického konceptu a obsahovej štruktúry 64. ročníka medzinárodného podujatia (29. júl – 2. august 2026). Zásadne ovplyvní programové bloky na veľkých i menších pódiách (vrátane atraktívnych sprievodných akcií). Cieľom je mnohostranne poukázať na skutočnosť, že prvok Terchovská muzika, ako hodnota tradície neodmysliteľne spätý aj s pamäťou, je plným právom už 13 rokov zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Peter Cabadaj
šéfdramaturg Jánošíkových dní