sobota jd 21Dramaturgia jubilujúceho Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dní v Terchovej bola v ostatných ôsmich rokoch postavená na východiskových myšlienkových bodoch, ktoré programovo rozvíjali tieto kľúčové slová:

  • 2014 – UNESCO
  • 2015 – Jubileá
  • 2016 – Kontinuita
  • 2017 – Výmena
  • 2018 – Legenda
  • 2019 – Muzikant
  • 2020 Otcovizeň
  • 2021 – K.R.O.J

Pokiaľ ide o pripravovaný jubilejný 60. ročník Jánošíkových dní (27. – 31. júl 2022), východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom bude kľúčové slovo (akronym) K.U.M.Š.T. – s podtitulom Kúzlo umenia modernosti šesťdesiatročnej tradície. Isteže, adekvátne svojmu významu bude v programe festivalu rezonovať aj nedávny zápis prvku Jánošíkovská tradícia do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.  

 

Zdôvodnenie konceptu

Vari ani netreba prízvukovať, že jánošíkovská tradícia je bezprostredne spojená s konkrétnym kultúrnym priestorom – obcou Terchová, rodiskom symbolu tejto širokospektrálnej tradície. Zbojnícka tradícia, ktorej špecifickú odnož predstavuje jánošíkovský rozmer, sa v kolektívnej historickej pamäti na Slovensku pohybuje v spektre od ich heroizujúceho obrazu až po humorný a ironizujúci zreteľ. Konkrétne Jánošíkovská tradícia sa spája s menom Juraja Jánošíka (1688 – 1713), skutočnej historickej postavy, zbojníckeho kapitána, ktorého mnohí radia do skupiny významných osobností Slovenska.

Popri obyvateľoch Terchovej a okolia ju za prirodzenú súčasť svojho kultúrneho dedičstva považujú mnohé ďalšie spoločenstvá, skupiny či jednotlivci prakticky z celého územia Slovenska, rovnako ako časť krajanských komunít žijúcich v zahraničí. Oprávnene tak možno hovoriť o celonárodnej tradícii. Jánošíkovská tradícia je súhrnom prejavov ústnej tradície, jazykových prejavov, folklóru, ľudovej hudby, spevu, tanca, slovesnosti, kultúry, umenia, kulinárstva a remeselnej výroby, profesionálneho širokospektrálneho výtvarného umenia, literatúry, filmu, divadla, vážnej, etnickej, muzikálovej, rockovej a inej hudby, baletu

a ďalších kreatívnych žánrov, ktoré spájajú odkaz, inšpirácie a motívy súvisiace, respektíve korešpondujúce s jánošíkovskou legendou. Kontinuitu v čase a neustálu revitalizáciu tradície preto predstavuje široké spektrum nositeľov – jednotlivcov a inštitúcií – od amatérskych záujemcov a interpretov v rámci folklorizmu až po profesionálnych umelcov mnohých žánrov. Spomenúť musíme tiež bádateľov (etnografi, historici, umenovedci...), pracovníkov médií, podujatia ako folklórne festivaly a rôzne kultúrne, gastronomické a iné akcie späté s turizmom a cestovným ruchom.

Osvojovanie si Jánošíkovskej tradície, ochranu, rozvíjanie a kontinuitu jej vitality zabezpečuje na lokálnej úrovni viacero jednotlivcov, zoskupení a inštitúcií – s dôrazom na medzigeneračný prenos. Bezpochyby najrozsiahlejšie, a to v celej majestátnosti, žánrovej rozmanitosti a generačnej pestrosti, sa prvok prezentuje počas Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej. Pripravovaný 60. ročník podujatia, ktoré od jeho vzniku charakterizuje nielen bohatý program, ale tiež veľký divácky záujem, ponúka ideálnu príležitosť na rozmanité obsahové reflexie jubilujúce festivalu. Dominantné folklórne vystúpenia doplní široká ponuka sprievodných akcií – muzikantské dielne, tanečný dom, ukážky ľudových remesiel, výstavy ľudového aj profesionálneho umenia, workshopy, divadelné predstavenia, audiovizuálne programy... Neodmysliteľnou zložkou Jánošíkových dní býva od roku 1968 unikátny konský vozový sprievod – s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi (pôjde sa po 55-krát).                                                                                               

Jednotlivé oblasti Slovenska sa nerozvíjali v minulosti rovnako, čo malo za následok vytváranie regionálne odlišného spôsobu života, ako i špecifické črty ľudovej kultúry. Charakteristickým zamestnaním Terchovcov bolo po stáročia pastierstvo a salašníctvo, a tak sa pastierska kultúra zásadným spôsobom premietla aj do miestnej ľudovej kultúry a folklóru. Obec Terchová ležiaca na rozhraní Horného Považia, Kysúc a Oravy, v lone prekrásnej prírodnej scenérie, patrí medzi tie lokality, kde sú živé rôzne prejavy ľudovej tradície, pričom mimoriadne je rozvinutá najmä hudobná kultúra.      

Pravá identita človeka sa formuje materinskou rečou, zvykmi a nehmotnou (duchovnou) kultúrou, v obkolesení ktorej vyrastáme. Toto stotožnenie sa ďalej viaže na „pevninu detstva“, rodný kraj či región. Hodnoty a dedičstvo otcovizne, ktoré človek vyznáva a rozvíja, sa stávajú jeho spojivkom voči cudziemu. A čim je tlak „cudzieho“ viditeľnejší, hmatateľnejší a intenzívnejší, tým väčšmi sa človek chce stotožniť s tým, čo považuje za svoje. Lebo to predstavuje jeho obranu, vlastný pocit identifikácie, bezpečia, domova... V plnej miere môžeme tieto slová uplatniť aj v prípade Terchovcov. Folklórne inšpirácie, ľudové tradície, hrdosť na svoj pôvod sa z ich duše a srdca nevygumujú nikdy. Najmä u muzikantov ide o fundamentálny zreteľ osobnostnej identity, ktorý si starostlivo chránia, strážia a prehlbujú.

Terchovské srdce bolo vždy mimoriadne citlivé na interpretačné majstrovstvo muzikantov, spevákov a tanečníkov z Jánošíkovho kraja. Dokázalo harmonicky biť, keď sa svojho milovaného nástroja chopili ľudia, pre ktorých boli vzťah k otcovizni a terchovská muzika doživotnou posvätnou kategóriou. Terchová v sebe geneticky vlastní čarovnú silu, ktorá akoby mimo vplyv okolitého sveta štedro a originálne zároveň ponúka tomu istému svetu vlastné posolstvo. Hoci jeho podoba býva spravidla nevyspytateľná, v súvislosti so vzťahom k rodisku však zostáva vždy pôsobivo a úprimne rovnaká. Každý terchovský muzikant či folklorista je inšpiratívne poznačený týmto osudovým vzťahom, pre každého terchovského muzikanta či folkloristu sú ale rodné súradnice životodarnými kúpeľmi, blahodarne poskytujúcimi neustále nové a nové tvorivé sily a energiu na ďalšie interpretácie.

Terchovské jubileá v roku 2022 (výber)

  • Vincent Patrnčiak (100. výročie narodenia baču, folkloristu, organistu)
  • Kazimír /Miro/ Križo (95. výročie narodenia zakladateľa Jánošíkových dní a konského vozového sprievodu, učiteľa, organizátora)
  • Gustáv Hanuliak ( 90. výročie narodenia dlhoročného organizátora Jánošíkových dní)
  • Vladimír Ondruš (80. výročie narodenia filmového a televízneho kameramana a režiséra)
  • Stanislav Mihalčatín (80. výročie narodenia folkloristu, muzikanta a speváka)
  • František Mucha (75. výročie narodenia folkloristu, muzikanta, speváka, výtvarníka, fotografa)
  • František Kadaš (60. výročie narodenia dlhoročného organizátora Jánošíkových dní)
  • Vincent Krkoška (50. výročie narodenia folkloristu, muzikanta, speváka)
  • Alojz Chvastek (30. výročie úmrtia folkloristu, ľudového rozprávača, účastníka vzbury v Kragujevci)
  • Miroslav Vallo (15. výročie úmrtia folkloristu, choreografa, muzikanta, tanečníka)
  • 60. výročie nakrútenia dvojdielneho farebného filmu režiséra Paľa Bielika Jánošík
  • 55. ročník konského vozového sprievodu

Jubileá slovenských a zahraničných osobností, ktoré sú významne spojené s Terchovou, respektíve propagáciou folklóru, tradícií a zvykoslovia Jánošíkovho kraja (výber)

  • Martin Frič (120. výročie narodenia českého filmára, režiséra snímky Jánošík z roku 1935, ktorá preslávila Terchovú aj v medzinárodnom kontexte)
  • Pavol Tonkovič (115. výročie narodenia folkloristu, hudobného skladateľa, etnomuzikológa, pedagóga, autora zvučky Jánošíkových dní)
  • Viliam Chmel (105. výročie narodenia všestranného výtvarníka, čestného občana Terchovej)
  • Ignác Bizmayer (100. výročie narodenia keramikára, veľkého propagátora jánošíkovskej tradície)
  • Ondrej Demo (95. výročie narodenia folkloristu, etnomuzikológa, scenáristu, čestného občana Terchovej)
  • Slavomír Chmela (90. výročie narodenia filmového dokumentaristu)
  • František Kuchta (90. výročie narodenia hereckého predstaviteľa tretieho filmového Jánošíka)
  • Karol Plicka (35. výročie úmrtia folkloristu, etnografa, fotografa, filmára)
  • Jozef G. Cincík (30. výročie úmrtia všestranného kunsthistorika, výtvarníka, propagátora jánošíkovskej tradície v zámorí)
  • Martin Slivka (20. výročie úmrtia filmára, etnografa, pedagóga, čestného občana Terchovej)

Súvislosti

Hoci folklór sa už dávno stratil zo svojho prostredia spolu s ustupovaním foriem tradičného spôsobu života, vôbec to neznamená, že masívne zanikli piesne alebo tance. Zmenila sa forma ich existencie aj podoba. Staré tradície nesporne oslovujú a inšpirujú i dnes. Dôležité však je, ako s nimi budeme narábať a hlavne, či ich budeme vôbec bližšie poznať. O dôkladnejšie poznanie mnohorakých prejavov ľudových tradícií, ich propagáciu a dôstojnú prezentáciu v domácom i medzinárodnom meradle sa už šesť decénií vytrvalo snažia aj Jánošíkove dni v Terchovej.  

Umenie bez tradície je nemysliteľné. Vždy však bude záležať od toho, čo si z tradície slobodne vyberieme. Kým folklór je kultúra, na ktorú sa pozeráme, tradície sú kultúrou, ktorú žijeme. Sebaidentifikácia s dedičstvom otcovizne pritom vôbec nemusí byť nútená. Nie je to uniforma navlečená nasilu, ale príjemná domácka žičlivá atmosféra, v ktorej si vnímavý človek chce hovieť čo najdlhšie. Terchovskí muzikanti, speváci a tanečníci vedia takúto čarovnú atmosféru spontánne navodiť nielen na Jánošíkových dňoch či iných akciách doma, ale aj všade tam, kam ich kroky zavedú.

V súvislosti s Terchovou je tiež dôležité pripomenúť, že duchovné, hudobné, folklórne, etnografické, výtvarné, literárne, divadelné a filmové tradície obce predstavujú dlhodobo intenzívny zdroj výmeny kultúrnych hodnôt a tvorivej konfrontácie s okolitým svetom.    

Podľa slov pamätníkov, ale i na základe záverov početných výskumov vieme, že takmer každá terchovská osada mala kedysi svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí znalci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na malom priestore. Výchove budúcich muzikantov, ale i spevákov a tanečníkov sa v obci a jej okolí dlhodobo systematicky venujú dve základné umelecké školy.

Ako je všeobecne známe, v decembri 2013 bol v azerbajdžanskej metropole Baku prvok Terchovská muzika zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Odborná komisia ocenila mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Zároveň ide o dôležitú súčasť kultúrneho posolstva obce, s ktorým sa identifikujú miestni obyvatelia. Terchovská muzika sa tak zaradila k tým prejavom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú medzigeneračnú komunikáciu pri ich odovzdávaní. Všetky uvedené faktory vedno so silným medzinárodným presahom, odborným zázemím, nasadením a entuziazmom folkloristov z Jánošíkovho kraja sa podpísali pod spomenuté začlenenie terchovskej muziky do zoznamu UNESCO.

Vzťah k univerzálnym hodnotám kultúrneho dedičstva v Terchovej neodmysliteľne súvisí s akcentovaním historickej kontinuity, ako i silnou individuálnou identifikáciou s obecným, respektíve tradičným geniom loci (duchom miesta). Harmonicky sa v ňom prepája spolupatričnosť, hrdosť a sebavedomie s autorskou (rodáckou) reflexiou. Konkrétnym rezultátom je prezentácia pestrej škály aktivít s neskrývanou ambíciou ponúknuť svetu Jánošíkov kraj ako interesantné miesto Slovenska, kde (nadväzujúc na bohatú minulosť zladene koexistuje živá tradičná kultúra s dynamicky pulzujúcou súčasnosťou.   

Záverom

Šesťdesiat rokov prichádzajú do Terchovej milovníci ľudového umenia a folklóru z domova i zo sveta, aby sa v rámci Jánošíkových dní – v kulisách nádhernej prírodnej scenérie – spolupodieľali na jedinečnej, priam magickej atmosfére, ktorá je pre tento festival príznačná od jeho vzniku. A, samozrejme, zo všetkých sveta strán sa pri tom ozýva terchovská muzika, zapísaná v UNESCO.  

Kľúčové slovo K.U.M.Š.T. bude ako východiskový bod (leitmotív) kreatívnym spôsobom premietnuté do dramaturgického konceptu a obsahovej štruktúry jubilejného 60. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej (27. – 31. júl 2022). Zásadne ovplyvní programové bloky nielen v amfiteátri Nad bôrami, ale i na ďalších siedmich javiskách (vrátane bohatého sprievodného programu). Cieľom je poukázať na skutočnosť, že prvok Jánošíkovská tradícia je plným právom zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Už vyše 200 rokov tvorí jednu z najcharakteristickejších živých súčastí širokospektrálneho domáceho umenia a kultúry. Zároveň nezastupiteľne prispel, a prispieva doteraz, k rozmanitému obohacovaniu národného kultúrneho dedičstva Slovenska a Slovákov žijúcich doma i v zahraničí. A jubilujúce Jánošíkove dni – kúzlo umenia modernosti šesťdesiatročnej tradície – to širokej kultúrnej verejnosti náležite pripomenú!

Peter CABADAJ
šéfdramaturg Jánošíkových dní

Organizátori 

partneri jd 23

partneri jd 23 2

 
facebook_page_plugin