Koncom marca (29. 3.) rozšíril rady sedemdesiatročných terchovských mládencov popredný folklorista Ján MIho, s ktorého menom a všestrannou tvorivou, interpretačnou a organizačnou činnosťou je neodmysliteľne spätá novodobá éra ľudovej kultúry a umenia Jánošíkovho kraja.
Dobre sa poznal a často spolupracoval azda so všetkými významnejšími osobnosťami slovenského folklórneho hnutia.
Životné smerovanie tohto nezameniteľného človeka osudovo poznačilo prostredie rodnej osady Kvočkovia, kde ešte v 50. a 60. rokoch minulého storočia pretrvali jedinečné autentické prejavy ľudovej kultúry – najmä hudby. Jano Miho sa vždy hrdo hlásil k odkazu legendárnej Kvočkovskej muziky, ktorú charakterizoval svojsky archaický štýl a írečitý dedinský humor. Pripomenieme, že kvočkovskí muzikanti (spolu s tancujúcim Mihovým starým otcom) účinkovali v pamätnom, celosvetovo ocenenom filme režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972).
O rodisku
„Terchová je môj lekár aj balzam zároveň, ktorý potrebujem vo chvíľach súženia i radosti. Ide
o miesto, kde čerpám silu celého záberu svojho života. Je to miesto, kde som od malička duchovne vedený ku viere v Boha, ako v rodine, tak i v škole. Z tejto sily ducha, ktorú som dostal od svojich rodičov a duchovných predstavených, sa opieram dodnes – čím ďalej, tým viac. V nej cítim svoju silu
a cestu môjho života. Terchová je miestom, kde zabúdam na krivdy, ktoré som prežil; je miestom, kde myslím iba na dobro. Nerozmýšľam o zlých ľuďoch, ale iba o tých dobrých“ (J. Miho, 1994).
Terchovské srdce bolo vždy mimoriadne citlivé na interpretačné majstrovstvo muzikantov
a spevákov z Jánošíkovho kraja. Dokázalo harmonicky biť, keď sa svojho milovaného nástroja chopili ľudia, pre ktorých bola terchovská muzika doživotnou posvätnou kategóriou. Terchová v sebe geneticky vlastní čarovnú silu, ktorá mimo vplyvu okolitého sveta štedro a originálne zároveň ponúka tomu istému svetu vlastné posolstvo. Jeho podoba býva pravidelne nevyspytateľná, v súvislosti so vzťahom k rodisku však vždy pôsobivo a úprimne rovnaká. Každý terchovský muzikant je inšpiratívne poznačený uvedeným vzťahom, každý terchovský muzikant ho umne dokáže tlmočiť inakšie, pre každého terchovského muzikanta sú ale rodné súradnice životodarnými kúpeľmi, blahodarne poskytujúcimi neustále nové a nové tvorivé sily a energiu na ďalšie interpretácie.
Muzikant, podnikateľ, mecén
Jano Miho patrí do tej kategórie terchovských muzikantov, ktorí svoje vlastné videnie a chápanie rodiska kreatívne posunuli do širších obsahových významov a súvislostí. V ich bezprostrednom rámci sa akosi zákonite a prirodzene stretávajú osudový vzťah k Terchovej, úcta k tradíciám, láska
k príbuzným s úprimným kamarátstvom a prežitými huncútstvami. Nad všetkým ale majestátne tróni plnohodnotný vzťah k osvedčeným kresťanským pilierom, prostredníctvom ktorých sa terchovské srdce a terchovská duša rozozvučali, rozihrali, rozospievali a roztancovali v celej svojej neopakovateľnej magickej kráse i rozmanitosti.
Zainteresovaní ľudia od polovice 80. rokov minulého storočia cieľavedome pracovali na tom, aby terchovskí futbalisti postúpili z II. triedy do vyššej súťaže; stalo sa tak v sezóne 1988/1989. Klub Jánošík Terchová hral po prvý raz v histórii krajskú súťaž! O dva roky neskôr vybojovalo mužstvo pod vedením trénera Františka Placha, ktorého „zlanáril“ jeho starý priateľ Ján Miho, postup do I.A triedy krajských futbalových majstrovstiev. Napredovala vtedy (prvá polovica 90. rokov) aj mládež; do vyšších súťaží postúpili dorastenci i starší žiaci, vzniklo družstvo mladších žiakov. Najväčšiu zásluhu
na dosiahnutom stave mal vtedajší hlavný organizátor a sponzor terchovského futbalu Ján Miho.
„Ja som pri muzike nestretol a dúfam, že ani nestretnem človeka, ktorý by riešil smutné veci, ohováračky zlým spôsobom. Stretol som sa vždy s ľuďmi, ktorí rozdávali radosť a veselú myseľ. Z tohto dôvodu plným hrdlom a z celého srdca môžem prehlásiť, že ľudia, ktorí sú veselí, ktorí rozumejú hudbe, tancu, spevu, slovu i obrazu akéhokoľvek žánru, rozumejú duchovnej kultúre, mali by riadiť ostatné sféry života. Keďže títo ľudia majú vysoký spoločenský kredit a vedia iným rozdávať viac radosti ako prijímať, je to dôkaz, že nie sú materialisti a ich sila je ďaleko viac v duchovnej oblasti spolunažívania a spolupatričnosti“ (J. Miho, 1994).
Úloha pre mladých
Pri príležitosti šesťdesiatich narodenín bola v lete 2009 udelená Jánovi Mihovi Cena Obce Terchová
za celoživotný prínos k rozvoju, reprezentácii, propagácii a dokumentácii ľudového kultúrneho dedičstva rodného Jánošíkovho kraja. Samozrejme, prihliadlo sa tiež na jeho významné zásluhy
ohľadom terchovského futbalu, ako i dlhodobú všestrannú podporu mnohých duchovných, kultúrnych, umeleckých, športových, spoločenských a iných akcií.
Úlohou mladšej garnitúry terchovských folkloristov bude presvedčiť Jána Miha, aby ako žijúci pamätník a dôverný znalec miestnej ľudovej tradície „hodil“ na papier, respektíve nahovoril svoje bohaté spomienky a zážitky, týkajúce sa mnohých muzikantov rôznych generačných vĺn, hudobných rodov, počiatkov Jánošíkových dní, konského vozového sprievodu...
Peter CABADAJ
