Spomienka na fašiangy

kurátorka: Alena Hrušková

Unikátna výstava zo zbierok Šatnice Matice slovenskej v Martine nás v lete vráti do magického fašiangového času. Šatnica MS je garantom zachovania, obnovy a udržania originality tradičného ľudového odevu, respektíve tradičného kalendárneho zvykoslovia. Bohatými zbierkami krojov, kostýmov, doplnkov a rekvizít podporuje ochotnícke, poloprofesionálne i profesionálne súbory pri prezentácii kultúrneho dedičstva a spomienok na významné osobnosti a udalosti národnej, literárnej a kultúrnej histórie Slovákov.

Ľudia fašiangy univerzálne vnímajú ako čas radosti a veselia. Poďme ale v maximálnej skratke do historických i významových korelácií. Fašiangy sú reliktom starorímskych Saturnálií, čo bola slávnosť Saturna, boha roľníctva, konaná v decembri. Bezprostredne s ňou súvisela oslava Bakcha – boha jedla a pijatiky. Išlo o typickú bujarú pohanskú zábavu bez akýchkoľvek zábran, miery a slušného správania. Tolerovalo sa prakticky všetko: nemravnosť, abnormálna konzumácia alkoholu, „veľká žranica“, až z toho bolo účastníkom hodokvasu či veselia bolestne zle... Dnes termínom fašiangy pomenúvame zimné týždne medzi sviatkom Krstu Krista Pána (nedeľa po Zjavení Pána uzatvárajúca vianočný čas) a Popolcovou stredou (má pohyblivý dátum), ktorou kresťanom začína pôstne predveľkonočné obdobie. Slovenský výraz odvodzujeme z nemeckého Fastnacht (noc pred začiatkom pôstu), v rakúskych končinách je zaužívané slovo Fasching. Čeština disponuje termínom masopust – fáza pred pôstom od mäsa. Všetky tieto označenia vyjadrujú štedrosť a hojnosť, ktorej (nielen) veriaci ľudia holdujú pred štyridsaťdňovým zriekaním sa a obmedzovaním. Konkrétne ide o „sezónu“ sobášov a svadobných hostín, čas zakáľačiek, radovánok, hodovania a intenzívneho jedenia, zákonite spojený s muzikou, spevom a tancami. Napísané alebo povedané inými slovami: je to obdobie ľudskej radosti a štedrosti voči sebe i voči druhým, ktorých srdečne pozývame a hostíme.

Pre roztopašné fašiangové dni existuje v talianskych a niektorých španielskych regiónoch pomenovanie Carnevale. Domorodci ním zároveň označujú aj časovú periódu pred fázou roka, keď dáme carne vale, čiže mäsu zbohom. Na Slovensku zvykneme karnevalom nazývať šantenie, zábavu a ples s maskami. Svojrázny fašiangový kolorit nepatrí do náboženského (cirkevného) liturgického kalendára. Hoci teda ide o občianske (civilné) obdobie, nechýba mu duchovná symbolika a hodnotový rozmer. V naznačenej súvislosti možno konštatovať, že fašiangy sú časom, keď máme vytvárať spriaznené komunity, „oázy kamarátstva“, respektíve zúčastňovať sa na spoločenských akciách, prichystať niečo pre radosť druhých, viesť družné debaty pri chutnom jedle... Etapa pôstu je zas obdobím, keď sa kresťania majú utiahnuť, viac uvažovať o vlastnom živote a byť skôr v intímnej samote v dialógu s Bohom, premýšľajúc, čo Pán pre ľudí z lásky k nim na Golgote urobil. Fašiangové chvíle radosti, veselia, zábav, šantenia, pohostenia, hudby, tanca a spevu by mali utužovať medziľudské vzťahy a spolupatričnosť, ako i odpútať moderného človeka od všetkého, čo ho pohlcuje a doslova zotročuje (informačné technológie, chorobná závislosť od práce, automobilu i mobilného telefónu, sústavné vysedávanie pred počítačom, televíznou obrazovkou...).

Expozícia zo zbierok Šatnice Matice slovenskej v RIC Terchovec istotne v mnohých záujemcoch oživí reminiscencie na fašiangový čas neprebernej radosti a veselosti. Rozhodne si interesantnú výstavu nenechajte ujsť.