Dramaturgia Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dní v Terchovej bola v ostatných deviatich rokoch postavená na východiskových myšlienkových bodoch, ktoré programovo rozvíjali tieto kľúčové slová:
- 2014 – UNESCO
- 2015 – Jubileá
- 2016 – Kontinuita
- 2017 – Výmena
- 2018 – Legenda
- 2019 – Muzikant
- 2020 – Otcovizeň
- 2021 – K.R.O.J
- 2022 – K.U.M.Š.T.
Pokiaľ ide o chystaný 61. ročník Jánošíkových dní (2. – 6. august 2023), východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom bude kľúčové slovo (akronym) M.U.Z.I.K.A. – s podtitulom Festival v znamení jubileí. Akronym, ktorý reflektuje 10. výročie zápisu prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, obsahuje začiatočné písmená slovného spojenia medzinárodné uznanie zdroja intenzívnej krásy autenticity.
Zdôvodnenie konceptu
Osvojovanie si prvkov Terchovská muzika a Jánošíkovská tradícia (od roku 2021 zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska), ochranu, rozvíjanie a kontinuitu ich vitality zabezpečuje na lokálnej úrovni množstvo jednotlivcov, zoskupení a niekoľko inštitúcií – s dôrazom na medzigeneračný prenos. Bezpochyby najrozsiahlejšie, a to v celej majestátnosti, žánrovej rozmanitosti a generačnej pestrosti, sa uvedené prvky prezentujú a propagujú počas Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej. Podujatie, ktoré v roku 2023 oslávi 60. jubileum vzniku, charakterizuje od jeho zrodu nielen bohatý multigeneračný program, ale tiež veľký divácky záujem. Dominantné folklórne vystúpenia harmonicky dopĺňa široká ponuka sprievodných akcií – muzikantské dielne, tanečný dom, ukážky ľudových remesiel, výstavy ľudového aj profesionálneho umenia, workshopy, divadelné predstavenia, audiovizuálne programy... Neodmysliteľnou zložkou Jánošíkových dní býva od augusta 1968 unikátny konský vozový sprievod – s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi (55. výročie).
Prvý ročník festivalu sa konal 24. – 25. augusta 1963. Takmer dvadsať tisíc záujemcov videlo vo Vrátnej bohatý program, v ktorom účinkujúci hrali, spievali, tancovali i recitovali. Nezabudnuteľný Viliam Záborský zo Slovenského národného divadla predniesol počas slávnostného otvorenia báseň Jána Botta Smrť Jánošíkova. Plynutím času prešiel festival rôznymi dramaturgickými, programovými, organizačnými a iným zmenami (vrátane názvu podujatia). Nielen z tohto pohľadu sa stal významným rok 1988. Pri príležitosti 300. jubilea narodenia Juraja Jánošíka bola slávnostne odhalená jeho monumentálna socha. Zároveň organizátori prijali rozhodnutie o premiestnení folklórnych slávností z Vrátnej do centra Terchovej. Odvtedy sa hlavné programy konajú v amfiteátri Nad bôrami, ktorý bol verejnosti prvý raz sprístupnený v uvedenom roku 1988. Od leta 1991 majú Jánošíkove dni charakter medzinárodného folklórneho festivalu. Popri nespočítateľnom množstve účinkujúcich z Terchovej, respektíve zo Slovenska sa na ňom za ten čas predstavili súbory, skupiny a sólisti z troch kontinentov (takmer 30 štátov).
Veľkou atrakciou a hotovým magnetom pre tisícky domácich aj zahraničných účastníkov Jánošíkových dní je konský vozový sprievod. Fascinujúca harmónia i syntéza vizuálneho estetického zážitku, hudby, spevu a miestneho koloritu vie „odzbrojiť“ aj toho najchladnejšieho ignoranta či kverulanta... Rozhodne treba spomenúť i hlbokú symboliku myšlienky sprievodu. Voľakedy konský voz spájal terchovské osady s centrom dediny, ľuďom slúžil na presun do kostola, k lekárovi, na doplnenia zásob potravín... Obyvateľov tak sprevádzal prakticky celý ich život – od narodenia až po poslednú cestu na cintorín.
Vďaka nezlomnej vôli, energii, obetavosti a kreativite organizátorov boli Jánošíkove dni v Terchovej jednou z mála veľkých kultúrnych akcií na Slovensku, ktoré sa konali aj počas covidovej pandémie v rokoch 2020 a 2021.
Jednotlivé oblasti Slovenska sa nerozvíjali v minulosti rovnako, čo malo za následok vytváranie regionálne odlišného spôsobu života, ako i špecifické črty ľudovej kultúry. Charakteristickým zamestnaním Terchovcov bolo po stáročia pastierstvo a salašníctvo, a tak sa pastierska kultúra zásadným spôsobom premietla aj do miestnej ľudovej kultúry a folklóru. Obec Terchová ležiaca na rozhraní Horného Považia, Kysúc a Oravy, v lone prekrásnej prírodnej scenérie, patrí medzi tie lokality, kde sú živé rôzne prejavy ľudovej tradície, pričom mimoriadne je rozvinutá najmä hudobná kultúra.
Najstaršie zachované písomné zmienky o terchovskej muzike registrujeme zo začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia. Dostupné pramene uvádzajú, že prvé zoskupenie hudcov bolo z osady Kvočkovia – išlo o Kvočkovskú muziku, takzvanú „terchovskú trojku“. Keďže to boli chýrni muzikanti, dobre ich poznali nielen v Jánošíkovom kraji, ale tiež v širšom okolí. Neskôr sa zásluhou rodov Kvočkovcov, Rechtoríkovcov, Struhárňanských, Kuzmovcov, Balátovcov, Rybárovcov, Meškovcov, Mihovcov, Hanuliakovcov, Turčanovcov, Muchovcov, Bobáňovcov (a iných) terchovská muzika rozšírila do susedných dedín i mnohých oblastí Slovenska (Horné Považie, Turiec, Kysuce, Orava, Považská Bystrica, Prievidza, Topoľčany, Zvolen, Bratislava a okolie, Skalica a inde). Obísť nemožno v tejto súvislosti ani Brno – druhé najväčšie mesto Českej republiky, kde od roku 1954 do konca mája 1993 pôsobil Vojenský súbor piesní a tancov Jánošík (dnes Ondráš). Ako kuriozitu spomenieme predvojnového účinkovanie terchovských hudcov v ďalekej Argentíne...
Podľa slov pamätníkov, ale i na základe záverov početných výskumov vieme, že takmer každá terchovská osada mala kedysi svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda žiadna náhoda, že viacerí znalci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na malom priestore. „Klasickú drevenú trojku“ (prvé husle, kontra, basička – dvojstrunová basa s autentickým drsným zvukom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný terc.
Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Bez problémov zvládnu party spoluhráčov v sláčikovej hudbe, vedia hrať na píšťalkách či heligónke. Hoci terchovská muzika disponuje skromným nástrojovým obsadením i harmonickým sprievodom, nič jej to neuberá na kráse a podmanivosti. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne kompenzujú hrdelným spevom, čím zvyšujú expresívnosť aj výbušnú silu vlastného muzikantského prejavu.
Hudobný inštrumentár je v Terchovej zastúpený bezdierkovou píšťalkou zvanou koncovka, trúbou z rohu zvierat, husľami, basičkou (violončelom), v novšej ére tiež akordeónom, heligónkou, fujarou-trombitou, drumbľou, ústnou harmonikou...
Generálne o Terchovcoch platí, že sa dokážu vynájsť v každej situácii. Keď napríklad neboli k dispozícii hudobné nástroje, zhotovili si ich sami. Pripomeňme aspoň takzvanú terchovskú škatuľovú muziku. Hudobníci, ktorí boli kvôli obžive nútení chodiť na sezónne práce do bližšieho i vzdialenejšieho sveta, si nemohli vziať veľkú batožinu – často ani svoje inštrumenty. Nakoľko bez muziky dlhšie vydržať nedokázali, mierne si upravili drevené prepravky, do ktorých zbierali úrodu, natiahli na ne struny a hrali... Tieto vskutku originálne nástroje mali často dočasný charakter, a preto sa okrem bás, žiaľ, nezachovali.
Výchove budúcich muzikantov, ale i spevákov a tanečníkov sa v obci a jej okolí dlhodobo systematicky venujú dve základné umelecké školy.
Etnomuzikológovia a skladatelia začali systematickejšie prejavovať interes o tradičnú terchovskú sláčikovú hudbu od konca 40. rokov minulého storočia. Ako bádatelia či zberatelia tu robili početné terénne výskumy Karol Plicka, Pavol Tonkovič, Tibor Andrašovan, Alexander Móži, Ladislav Leng, Oskar a Alica Elschekovci, Ondrej Demo, Svetozár Stračina, Cyril Zálešák, Kliment Ondrejka a ďalší odborníci. Dokumentácia z ich výskumov je uložená v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine, archívoch Slovenského rozhlasu (RTVS), Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave a inde. Získaná cenná pramenná báza bola ťažiskovým podkladom k vzniku niekoľkých erudovaných štúdií o hudobnej kultúre Jánošíkovho kraja. Fundamentálne poslúži aj pri realizácii chystanej knižnej monografie o terchovskej muzike.
Terénnemu výskumu v miestnych osadách a dokumentácii zvykoslovných prejavov venovali značné úsilie i domáci folkloristi z Terchovej (Miroslav Vallo, František Gažo, Ján Miho, František Mucha, Rudolf Patrnčiak, Alojz Mucha, Miloš Bobáň, Vladimír Moravčík, Jozef Ďuračka...).
Bezpochyby stojí za zmienku, že terchovská muzika mnohokrát účinkovala – a účinkuje dodnes – v rôznych celovečerných, dokumentárnych, televíznych, propagačných a iných filmoch. Prvý raz sa objavila v legendárnej snímke Jánošík (1935) českého režiséra Martina Friča, s nezabudnuteľným Paľom Bielikom v titulnej úlohe. Kvočkovská muzika napríklad účinkovala v celosvetovo úspešnom filme režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972).
Ako je všeobecne známe, v decembri 2013 bol v azerbajdžanskej metropole Baku prvok Terchovská muzika zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Odborná komisia ocenila mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Zároveň ide o dôležitú súčasť kultúrneho posolstva obce, s ktorým sa identifikujú miestni obyvatelia. Terchovská muzika sa tak zaradila k tým prejavom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú medzigeneračnú komunikáciu pri ich odovzdávaní a šírení. Všetky uvedené faktory vedno so silným medzinárodným presahom, odborným zázemím, nasadením a entuziazmom folkloristov z Jánošíkovho kraja sa pred desiatimi rokmi podpísali pod spomenuté začlenenie terchovskej muziky do zoznamu UNESCO.
Terchovské jubileá v roku 2023 (výber)
Juraj Jánošík (335. výročie narodenia a 310. výročie úmrtia ľudového hrdinu a „patróna“ Jánošíkových dní )
Adam František Kollár (315. výročie narodenia a 240. výročie úmrtia „slovenského Sokrata, poradcu cisárovnej Márie Terézia pre uhorské záležitosti, riaditeľ c. k. Dvorskej knižnice vo Viedni, riaditeľa všetkých gymnázií v ríši...)
František Balát (125. výročie narodenia chýrneho predníka terchovskej muziky)
Alojz Chvastek (125. výročie narodenia folkloristu, ľudového rozprávača, účastníka vzbury v Kragujevci)
Jozef Stašo (120. výročie narodenia prvého kňaza z Terchovej a trpiteľa za vieru)
Koloman Kolomi Geraldini (115. výročie narodenia básnika, literárneho kritika a prekladateľa)
Karol Skřipský (115. výročie narodenia a 30. výročie úmrtia renomovaného filmára a fotografa – jedného z priekopníkov autorského filmu v bývalom Československu)
Vladimír Križo (95. výročie narodenia regionálneho historika, publicistu a organizátora športového života)
František Gažo (nedožité 85. výročie narodenia folkloristu, muzikanta a manažéra)
Darina Kohútová-Hanuliaková (nedožité 85. výročie narodenia opernej speváčky, pedagogičky, exilovej kultúrnej aktivistky)
Miroslav Vallo (nedožité 85. výročie narodenia folkloristu, choreografa, muzikanta a tanečníka)
František Garel (80. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia folkloristu, muzikanta, športovca)
Ladislav Hanuliak (65. výročie narodenia folkloristu, hudobníka a speváka, člena Ťažkej muziky z Terchovej)
Jozef Mičo (60. výročie narodenia podnikateľa, všestranného propagátora Terchovej)
Arzén (40. výročie založenia hudobnej skupiny, ktorá svojou tvorbou dlhodobo propaguje terchovské ľudové piesne)
Štefan Bitter (15. výročie úmrtia dlhoročného duchovného správcu terchovskej farnosti)
Milan Moravčík (10. výročie úmrtia básnika, publicistu a učiteľa)
.-.-.-.
- 60. výročie vzniku Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej
- 60. výročie premiéry dvojdielneho farebného filmu Jánošík režiséra Paľa Bielika
- 55. výročie vzniku konského vozového sprievodu
- 35. výročie inštalácie sochy Juraja Jánošíka v centre Terchovej
- 35. výročie postavenia amfiteátra Nad bôrami
- 10. výročie zápisu prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO
Jubileá slovenských a zahraničných osobností, ktoré sú významne spojené s Terchovou, respektíve propagáciou folklóru, tradícií a zvykoslovia Jánošíkovho kraja (výber)
Samo Chalupka (140. výročie úmrtia štúrovského básnika)
Martin Benka (125. výročie narodenia výtvarníka)
Fraňo Štefunko (120. výročie narodenia sochára, medailéra a pedagóga)
Viktor Kubal (100. výročie narodenia výtvarníka, scenáristu a režiséra – zakladateľskej osobnosti slovenského kresleného filmu)
Viera Gašparíková (95. výročie narodenia etnologičky, folkloristky a spisovateľky)
Jozef Kočiš (95. výročie narodenia archivára a historika)
Juraj Kubanka (95. výročie narodenia folkloristu, choreografa, tanečníka a režiséra)
Mikuláš Galanda (85. výročie úmrtia výtvarníka)
Joanna Goszczyńska (75. výročie narodenia poľskej literárnej vedkyne, slavistky a pedagogičky)
Agnieszka Hollandová (75. výročie narodenia poľskej filmovej režisérky a scenáristky)
Tibor Mahút (70. výročie narodenia folkloristu, hudobníka, všestranného ľudového umelca a oduševneného propagátora terchovskej muziky a Jánošíkovho kraja)
Martin Frič (55. výročie úmrtia českého filmára, režiséra snímky Jánošík z roku 1935, ktorá preslávila Terchovú aj v medzinárodnom kontexte)
Ladislav Leng (50. výročie úmrtia etnomuzikológa, dramaturga, organizátora a pedagóga)
Paľo Bielik (40. výročie úmrtia filmového režiséra, scenáristu a herca – zakladateľskej osobnosti slovenskej kinematografie)
Pavol Gábor (20. výročie úmrtia operného speváka a čestného občana Terchovej)
Michal Dočolomanský (15. výročie úmrtia herca, speváka a moderátora)
Alexander Móži (15. výročie úmrtia etnomuzikológa, hudobného skladateľa a pedagóga)
Cyril Zálešák (10. výročie úmrtia folkloristu, choreografa, hudobníka a pedagóga)
Súvislosti
Hoci folklór sa už dávno stratil zo svojho prostredia spolu s ustupovaním foriem tradičného spôsobu života, vôbec to neznamená, že masívne zanikli piesne alebo tance. Zmenila sa forma ich existencie aj podoba. Staré tradície nesporne oslovujú a inšpirujú i dnes. Dôležité však je, ako s nimi budeme narábať a hlavne, či ich budeme vôbec bližšie poznať. O dôkladnejšie poznanie mnohorakých prejavov ľudových tradícií, ich propagáciu a dôstojnú prezentáciu v domácom i medzinárodnom meradle sa už šesť decénií vytrvalo snažia aj Jánošíkove dni v Terchovej.
Umenie bez tradície je nemysliteľné. Vždy však bude záležať od toho, čo si z tradície slobodne vyberieme. Kým folklór je kultúra, na ktorú sa pozeráme, tradície sú kultúrou, ktorú žijeme. Sebaidentifikácia (stotožnenie) s dedičstvom otcovizne pritom vôbec nemusí byť nútená. Nie je to uniforma navlečená nasilu, ale príjemná domácka žičlivá atmosféra, v ktorej si vnímavý človek chce hovieť čo najdlhšie. Terchovskí muzikanti, speváci a tanečníci vedia takúto čarovnú atmosféru spontánne navodiť nielen na Jánošíkových dňoch či iných akciách doma, ale aj všade tam, kam ich kroky zavedú. V súvislosti s Terchovou je tiež dôležité pripomenúť, že duchovné, hudobné, folklórne, etnografické, výtvarné, literárne, divadelné a filmové tradície obce predstavujú dlhodobo intenzívny zdroj výmeny kultúrnych hodnôt a tvorivej konfrontácie s okolitým svetom.
Pravá identita človeka sa formuje materinskou rečou, zvykmi a nehmotnou (duchovnou) kultúrou, v obkolesení ktorej vyrastá. Toto stotožnenie sa ďalej viaže na „pevninu detstva“, rodný kraj či región. Hodnoty a dedičstvo otcovizne, ktoré človek vyznáva a rozvíja, sa stávajú jeho spojivkom voči cudziemu. A čím je tlak „cudzieho“ viditeľnejší, hmatateľnejší a intenzívnejší, tým väčšmi sa človek chce stotožniť s tým, čo považuje za svoje. Lebo to predstavuje jeho obranu, vlastný pocit identifikácie, bezpečia, domova... V plnej miere môžeme tieto slová uplatniť aj v prípade Terchovcov. Folklórne inšpirácie, ľudové tradície, hrdosť na svoj pôvod sa z ich duše a srdca nevygumujú nikdy. Najmä u muzikantov ide o fundamentálny zreteľ osobnostnej identity, ktorý si starostlivo chránia, strážia a prehlbujú.
Terchovské srdce bolo vždy mimoriadne citlivé na interpretačné majstrovstvo muzikantov, spevákov a tanečníkov z Jánošíkovho kraja. Dokázalo harmonicky biť, keď sa svojho milovaného nástroja chopili ľudia, pre ktorých boli vzťah k otcovizni a terchovská muzika doživotnou posvätnou kategóriou. Terchová v sebe geneticky vlastní čarovnú silu, ktorá akoby mimo vplyv okolitého sveta štedro a originálne zároveň ponúka tomu istému svetu vlastné posolstvo. Hoci jeho podoba býva spravidla nevyspytateľná, v súvislosti so vzťahom k rodisku však zostáva vždy pôsobivo a úprimne rovnaká. Každý terchovský muzikant či folklorista je inšpiratívne poznačený týmto osudovým vzťahom, pre každého terchovského muzikanta či folkloristu sú ale rodné súradnice životodarnými kúpeľmi, blahodarne poskytujúcimi neustále nové a nové tvorivé sily a energiu na ďalšie interpretácie.
Vzťah k univerzálnym hodnotám kultúrneho dedičstva v Terchovej neodmysliteľne súvisí s akcentovaním historickej kontinuity, ako i silnou individuálnou identifikáciou s obecným, respektíve tradičným geniom loci (duchom miesta). Harmonicky sa v ňom prepája spolupatričnosť, hrdosť a sebavedomie s autorskou (rodáckou) reflexiou. Konkrétnym rezultátom je prezentácia pestrej škály aktivít s neskrývanou ambíciou ponúknuť svetu Jánošíkov kraj ako interesantné miesto Slovenska, kde (nadväzujúc na bohatú minulosť) zladene koexistuje živá tradičná kultúra s dynamicky pulzujúcou súčasnosťou.
Záverom
Šesťdesiat rokov prichádzajú do Terchovej milovníci ľudového umenia a folklóru z domova i zo sveta, aby sa v rámci Jánošíkových dní – v kulisách nádhernej prírodnej scenérie – spolupodieľali na jedinečnej, priam magickej atmosfére, ktorá je pre tento festival príznačná od jeho vzniku. A, samozrejme, zo všetkých sveta strán sa pri tom ozýva terchovská muzika.
Kľúčové slovo M.U.Z.I.K.A. bude ako východiskový bod (leitmotív) kreatívnym spôsobom premietnuté do dramaturgického konceptu a obsahovej štruktúry 61. ročníka medzinárodného podujatia (2. – 6. august 2023). Zásadne ovplyvní programové bloky nielen v amfiteátri Nad bôrami, ale i na ďalších deviatich pódiách (vrátane atraktívnych sprievodných akcií). Cieľom je mnohostranne poukázať na skutočnosť, že prvok Terchovská muzika je plným právom už 10 rokov zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. A Jánošíkove dni, folklórny festival sláviaci šesťdesiate jubileum svojho vzniku, toto medzinárodné uznanie zdroja intenzívnej krásy autenticity širokej kultúrnej verejnosti náležite pripomenú!
Peter CABADAJ
šéfdramaturg Jánošíkových dní
