Powered by EverLive.net
skenfrdepl

blaho pohladNAOZAJ VYDARENÝ ROČNÍK

Choreograf, vedecký pracovník a pedagóg na Hudobne a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave

doc. Mgr. Ján Blaho patrí medzi uznávaných a rešpektovaných slovenských folkloristov. Požiadali sme ho, aby ako priamy účastník komplexnejšie zhodnotil 56. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej.  

Jánošíkove dni v Terchovej už dávno nie sú lokálnym kultúrnym podujatím. Okrem samozrejmej prevahy programov, ktoré súvisia s udržiavaním a rozvíjaním tradičnej kultúry obce Terchová, veľké množstvo podujatí má aj nad lokálny charakter. Zárukou kvality tohto obrovského spoločenského podujatia sú dlhoročné skúsenosti organizačných a programových pracovníkov na čele s osobnosťami, akými nesporne sú Rudolf Patrnčiak a Peter Cabadaj. No nie sú to len oni, ale dnes už celý štáb pracovníkov. Možno povedať, že veľa obyvateľov Terchovej si uvedomuje, čo pre nich toto podujatie znamená a celoročne sa zapájajú do jeho prípravy.

 

Silné divácke a poslucháčske zázemie

V posledných rokoch návštevnosť festivalu neustále stúpa a kapacita amfiteátra, najmä v čase sobotňajšieho medzinárodného galaprogramu, nestačí. Dobrá povesť slávností napĺňa začiatkom augusta celú Terchovskú dolinu. Jánošíkove dni majú v súčasnosti v čase svojho konania široké divácke zázemie v relatívne blízkom okolí. Okrem domácich obyvateľov a návštevníkov zo susedných dedín najväčším podielom prispieva chalupársky element nielen z prostredia Kysuckej vrchoviny, ale aj s presahom na Oravu. Rovnako nezanedbateľný podiel majú tiež turisti, návštevníci Štefanovej a Vrátnej.

Divácky presah sa druhotne presúva prostredníctvom priamych prenosov satelitného vysielania televízie NOE, dostupného takmer na všetkých kontinentoch. Túto možnosť vítajú určite aj imobilní televízni diváci, či diváci starších ročníkov, ktorí osobne do Terchovej nemôžu prísť. Kam všade sa atmosféra v amfiteátri prenesie a kto všetko je vďačný za živé vysielanie viacerých hlavných programov, možno vidieť počas priamych prenosov v titulkoch v spodnej časti obrazovky. Myslím si, že vďaka živému vysielaniu sú Jánošíkove dni jedným z najsledovanejších folklórnych festivalov na Slovensku so širokým diapazónom. Postrehol som i časté priame vstupy rádia Regina z Banskej Bystrice. Tento široký záujem diváckej a poslucháčskej obce si vyžaduje aj primerané spektrum programov – od menej náročnejších, čisto zábavných, až po náročné so vzdelávacím a výchovným zreteľom.

Zaujímavo koncipovaný štvrtok

Keďže som sa na tohtoročných Jánošíkových dňoch zúčastnil ako interpret vo štvrtkovom rozhlasovom programe, snažil som sa do nedele absolvovať čo najviac z ponúkaných programov a urobiť si obraz o kvalite podujatia. Už vo štvrtok som bol milo prekvapený koncipovaním programového večera v amfiteátri, zloženého z dvoch odlišných, ale zároveň typovo príbuzných programov. Prvým z nich bolo výsostne amatérske predstavenie Terchovského národného divadla Perinbaba od Ľubomíra Feldeka. Je veľkým počinom organizátorov, že dali príležitosť predviesť svoju prácu miestnym ochotníkom. Každá aktívna činnosť v tomto smere je vítaná, treba si ju vážiť a aj patrične prezentovať. Od amatérov sa nevyžaduje dokonalý výkon, ale vážiť si treba ich aktívnu prácu namiesto pasívneho prijímania kultúry cez masmédiá. Programové spojenie s kontrastným komerčným predstavením Younak mne osobne vyhovovalo. Viac-menej rýdzo cirkusové predstavenie bolo síce trochu silene zaodeté do folklórneho plášťa, ale výborný hudobný podklad čisto dievčenskej kapely s dobrou dramaturgiou a vo vynikajúcej interpretácii mi vynahradil nemotornú snahu o ľudový tanec. Zvlášť ľudový tanec v podaní štyroch inak akrobaticky zdatných „ street dancers“ tvorcovia predstavenia trochu podcenili. Menej by prekážalo, keby títo chlapci, hoci aj vo folklórnych kostýmoch, zostali pohybovo vo svojom štýle. Cirkusoví umelci – sólisti – boli väčšinou kvalitní.

Prekvapila ma najmä návštevnosť štvrtkového večera, ktorý sa organizátorom veľmi vydaril. Naopak, až znevažujúco pôsobila divácka účasť v sobotu na poobedňajších programoch detí a seniorov...

Nenáročné centrum zábavy, akým priestor nazývaný Šapitó nesporne je, predstavuje spolu s koncentráciou stravovacej zóny a priľahlého komerčného priestoru so stánkovým predajom rozhodne jeden z najpotrebnejších článkov pre komunitu nenáročného diváka, hľadajúceho najmä zábavu a možnosti nákupu. Toho roku pribudol do tejto kategórie aj „telocvičný“ priestor Relaxačného informačného centra s menším improvizovaným pódiom pre ľudové hudby a spevákov. Spomenutý priestor, myslím si, ponúka v budúcnosti aj možnosť využitia pre tanečné školy s výučbou najmä terchovského tanečného repertoáru, ktorý na slávnostiach chýba nielen v javiskovej, ale najmä mimo javiskovej forme.

Konečne sa organizátori rozhýbali aj ohľadom lokalizácie a zverejnenia zatiaľ turistom akoby utajovaného rodiska Juraja Jánošíka, ktoré môže v budúcnosti značne prispieť k prehĺbeniu turistickej atraktivity Terchovej.

Úcta prejavovaná rôznymi formami

Jeden z pozitívnych programových zámerov, na ktorý organizátori nezabúdajú, vidím v úcte prejavovanej rôznymi formami či už známejším alebo menej známym osobnostiam, alebo aj jednoduchému človeku a jeho práci. V tomto roku to bola spomienka na Martina Benku a jeho väzby na Terchovú, ako i predstavenie osobnosti Alojza Chvasteka, pamätníka kragujevskej vzbury, vtipného glosátora udalostí vlastnej životnej púte a presláveného kráľa chválenkárov. V rámci „krstu“ knihy Rok koňa, ktorá vyšla pri príležitosti výročia konského vozového sprievodu – obdivuhodného artefaktu, ktorý rovnako ako terchovská muzika ašpiruje na zápis do kultúrneho dedičstva –, vedeli organizátori vyzdvihnúť a vzdať hold náročnej práci jednoduchých ľudí.

Piatkový terchovský galavečer má trvalé miesto v programovej štruktúre Jánošíkových dní a ide o jeden z kmeňových festivalových programov. Jeho problém spočíva v tom, že prezentuje fenomén zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva, ktorý ale na väčšej ploche pôsobí jednotvárnym dojmom po zvukovej i výtvarnej stránke. Od režiséra alebo skôr pripravovateľa programu treba vyžadovať, aby hľadal také programové vstupy, ktoré by túto jednotvárnosť narušovali. Veľmi sviežo pôsobila v tomto smere ľudová hudba Haštrle a jedna z terchovských muzík, ktorá zaujala vtipným nápadom s údajne pôvodným textom piesne „V pondelek doma nebudem“. Na dlhú plochu hrania terchovských muzík to však bolo žalostne málo. Možnosti sú práve v doplnení tohto hudobného programu o tanečné vstupy. Stačí málo – napríklad niekoľko taktovému tanečnému vstupu malého, ale vynikajúceho speváčika Dikoša nadšene aplaudoval celý amfiteáter. Pripravovateľ by si mal tiež ustrážiť repertoár jednotlivých kapiel, usmerňovať ho, aby sa piesne s rovnakým textom viackrát v programe neopakovali. Aj formy získavania priazne diváka miestami vyznievali ako klišé, najmä tie, ktoré sa niekoľkokrát opakovali – ako napríklad: „Ste úžasné obecenstvo!“ Tieto prejavy sú ale skôr obrazom kvalít a vkusu interpreta, ktorý svoj výstup formuje, a režisér ich môže ovplyvniť len veľmi ťažko. Interpret vynikajúcich kvalít nemusí umelo dvíhať hladinu potlesku. Za neho zvyčajne hovorí výkon.

Nechýbalo ani karaoke

Svojský kreatívny moderátor Šoko s partnerom prispeli zaujímavo podaným autorským humorom ku kvalite sobotňajšieho medzinárodného galaprogramu. Interesantný historický exkurz v podaní trombitášov z Púchovskej doliny, portášov z moravsko-slovenského pomedzia a Hornoliptovského kuruckého regimentu výrazne prispel k úrovni programu. Treba pochváliť scenáristu a režiséra za mimoriadne kvalitný výber najmä domácich účinkujúcich. Vynikajúci sólista Michal Červienka, fenomenálne Zlaté husle z Lúčnice, ale i v súčasnosti jeden z najlepších súborov na Slovensku, akým kreatívni Nadšenci z Trenčína sú, svedčí o jeho prehľade a vkuse. Záver vygradovaný účinkovaním Pavla Hammela s Terchovským symfonickým orchestrom naplnil potreby hlavne terchovského publika, ktoré má k známemu interpretovi vrelý vzťah z čias, keď agentúra Rock Pop Jazz z Bratislavy pomáhala formovať Jánošíkove dni a v tých časoch prispela veľkým podielom k ich rozvoju. Ale na svoje si prišlo aj široké divácke zázemie Jánošíkových dní pri spievaní karaoke terchovských piesní z textov na dvoch veľkoplošných obrazovkách.

Fascinujúci obraz

Nedeľňajší doobedňajší program je už roky prakticky nemenný, ale stále fascinujúci a stále netrpezlivo očakávaný. Prepojenie svätej omše za nositeľov ľudových tradícií s prechodom ľudových hudieb pred obecný úrad, a prezentácia sily spojených terchovských muzík v napojení na úžasné divadlo konského vozového sprievodu je stálym lákadlom, kvôli ktorému sa diváci na Jánošíkove dni opätovne vracajú. Neviem si predstaviť, čo všetko sa za každoročnou obnovou tohto fascinujúceho obrazu skrýva. Určite významným podielom je najmä osobná zainteresovanosť a znalosť prostredia zo strany hlavného organizátora sprievodu Jána Miha, ochota majiteľov každoročne pripraviť vyzdobené konské záprahy... Jedno však zatiaľ platí určite: to, že by sa konský sprievod neuskutočnil, je pre Terchovcov nepredstaviteľné.

Tohtoročné Jánošíkove dni sa i napriek zmoknutému záveru naozaj vydarili. Počas svojho pobytu som evidoval spokojnosť divákov. Tieto slávnosti sú koncipované tak, že každý si nájde v programovej ponuke to, čo mu vyhovuje. Vyberie si priestor podľa svojho vkusu a ak si ešte nájde voľný čas, všade naokolo je prekrásna príroda hodná obdivu. Všetkým pripravovateľom treba úprimne poďakovať za odvedenú prácu.

Ján BLAHO

organizatori 
 partneri

 partneri1

 
facebook_page_plugin