V ostatných piatich rokoch bola dramaturgia Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dní v Terchovej postavená na východiskových myšlienkových bodoch, ktoré programovo rozvíjali tieto kľúčové slová:
- 2014 – UNESCO (zápis prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva);
- 2015 – Jubileá (početné výročia terchovských osobností a udalostí);
- 2016 – Kontinuita (všestranné rozvíjanie odkazu minulých generácií);
- 2017 – Výmena (ako nevyhnutný predpoklad inšpiratívneho dialógu a tvorivej konfrontácie so svetom);
- 2018 – Legenda (330. výročie narodenia patróna festivalu Juraja Jánošíka).
Pokiaľ ide o pripravovaný 57. ročník Jánošíkových dní, východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom bude kľúčové slovo MUZIKANT – s podtitulom Rok jubileí mnohých terchovských hudobníkov.
Pravá identita človeka sa formuje materinskou rečou, zvykmi a nehmotnou (duchovou) kultúrou, v obkolesení ktorej vyrastáme. Toto stotožnenie sa ďalej viaže na „pevninu detstva“, rodný kraj či región. Hodnoty a dedičstvo, ktoré človek vyznáva a rozvíja, sa stávajú jeho spojivkom voči cudziemu. A čim je tlak „cudzieho“ viditeľnejší, hmatateľnejší a intenzívnejší, tým väčšmi sa človek chce stotožniť s tým, čo považuje za svoje. Lebo to predstavuje jeho obranu, vlastný pocit identifikácie, bezpečia, domova... V plnej miere môžeme tieto slová uplatniť aj v prípade fenoménu zvaného terchovský muzikant. Folklórne inšpirácie, ľudové tradície a najmä osudový vzťah k hudbe sa z jeho duše a srdca nevygumujú nikdy. Ide o trvalý zreteľ muzikantovej identity, ktorý si starostlivo chráni, stráži a prehlbuje.
Jubileá
Najstaršie zachované písomné zmienky o terchovskej „nebeskej“ muzike máme zo začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia. Podľa dostupných prameňov pôsobilo prvé zoskupenie muzikantov (takzvaná „terchovská trojka“) v osade Kvočkovia. Keďže išlo o vychýrených hudcov, poznali ich nielen v Jánošíkovom kraji, ale i v jeho širšom okolí. Neskôr za zásluhou muzikantov z mnohých tunajších rodov terchovská muzika postupne rozšírila do susedných dedín, Žiliny a jej okolia a viacerých kútov Slovenska (Turiec, Kysuce, Orava, Považská Bystrica, Prievidza, Zvolen, Bratislava a okolie, Skalica a inde). Obísť nemožno v tejto súvislosti ani Brno – druhé najväčšie mesto Českej republiky. Kuriozitou je predvojnové pôsobenie terchovských muzikantov v ďalekej Argentíne.
Jubileá terchovských muzikantov v roku 2019 (výber):
- Jozef Struhárňanský (120. výročie narodenia)
- Ondrej Bobáň (100. výročie narodenia)
- Jozef Lacek (100. výročie narodenia)
- Štefan Patrnčiak (100. výročie narodenia)
- Vincent Hanuliak (85. výročie narodenia)
- Ján Miho (70. výročie narodenia)
- Rudolf Patrnčiak (60. výročie narodenia)
- Pavol Cabadaj (50. výročie narodenia)
- Matúš Podkopčan (25. výročie úmrtia)
- Vincent Rybár (20. výročie úmrtia)
- Milan Chvastek (15. výročie úmrtia)
- Jozef Holúbek (15. výročie úmrtia)
- Vincent Patrnčiak (15. výročie úmrtia)
- Jozef Turčan (10. výročie úmrtia)
Jubileá osobností, ktoré sú významne spojené s terchovskou muzikou, respektíve propagáciou folklóru, tradícií a zvykoslovia Jánošíkovho kraja (výber):
- Ján Cikker (30. výročie úmrtia)
- Koloman Kolomi Geraldini (25. výročie úmrtia)
- Jaro Gažo (50. výročie narodenia)
- Martin Slivka (90. výročie narodenia)
- Kliment Ondrejka (90. výročie narodenia)
- Milan Ferko (90. výročie narodenia)
- Jozef Cincík (110. výročie narodenia)
- Karol Plicka (125. výročie narodenia)
- výročie vzniku Folklórneho súboru Stavbár zo Žiliny, ktorý založil terchovský rodák, muzikant a choreograf Miroslav Valo. Stavbár bol minulosti dlhodobo pravidelným účastníkom Jánošíkových dní a významne prispel k domácej i medzinárodnej propagácii ľudovej kultúry a folklóru Terchovej.
Kým folklór je kultúra, na ktorú sa pozeráme, tradície sú kultúrou, ktorú žijeme. Sebaidentifikácia pritom vôbec nemusí byť nútená. Nie je to uniforma navlečená nasilu, ale príjemná domácka žičlivá atmosféra, v ktorej si vnímavý človek chce hovieť čo najdlhšie. Terchovskí muzikanti vedia takúto čarovnú atmosféru spontánne navodiť nielen na Jánošíkových dňoch či iných akciách doma, ale tiež všade tam, kde ich kroky zavedú.
Zdôvodnenie
Podľa slov pamätníkov, ale i na základe záverov početných výskumov vieme, že takmer každá terchovská osada mala kedysi svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom
aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na malom priestore. „Klasickú drevenú trojku“ (prvé husle, kontra, basička) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný „terc“.
Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na niekoľkých nástrojoch. Bez problémov zvládnu party svojich spoluhráčov v sláčikovej muzike, často vedia hrať aj na píšťalkách či heligónke. Hoci terchovská muzika hrá so skromným nástrojovým obsadením i harmonickým sprievodom, nič jej to neuberá na kráse a podmanivosti. Inštrumentalisti tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú svojím spevom, čím zvyšujú expresívnosť aj výbušnosť vlastného hudobného prejavu. Etnomuzikolóvia oceňujú, že Terchovci si pôsobivo zachovávajú vyhranený hudobný štýl, ktorý sa prejavuje najmä v konštantnom nástrojom obsadení, ustálených tempách, hudobnej forme, harmónii a dynamike.
O Terchovcoch vo všeobecnosti vieme, že sa dokážu vynájsť v každej situácii. Keď napríklad neboli k dispozícii hudobné nástroje, vyhotovili si ich sami. Muzikanti, ktorí boli kvôli obžive nútení chodiť na sezónne práce do bližšieho i vzdialenejšieho sveta, si so sebou nemohli vziať veľa batožiny – často ani svoje inštrumenty. Nakoľko ale bez muziky dlhšie vydržať nedokázali, mierne si upravili drevené prepravky, do ktorých zbierali úrodu, natiahli na ne struny a hrali. Išlo o takzvanú terchovskú škatuľovú muziku.
Okrem rozhlasu, entomuzikológov, skladateľov a etnografov sa o terchovských hudobníkov a ich kumšt dlhodobo zaujímali tiež filmári, čo trvá doteraz. Muzikanti z Jánošíkovho kraja účinkovali v rôznych celovečerných, dokumentárnych a televíznych tituloch. Po prvý raz sa vo zvukovej podobe objavili v legendárnej snímke Jánošík (1936) režiséra Martina Friča, s nezabudnuteľným Paľom Bielikom v titulnej role. Spomínaní kvočkovskí muzikanti zas účinkovali v celosvetovo úspešnom filme režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972).
Z plejády slovenských dokumentaristov, ktorí nakrúcali v Terchovej, pripomenieme aspoň medzinárodne uznávaného všestranného tvorcu Martina Slivku. Tento plodný scenárista a režisér mal úprimný hlboký vzťah k Jánošíkovmu kraju a jeho ľudovej kultúre, čo sa výrazne premietlo do viacerých pozoruhodných diel. Dva samostatné filmy venoval terchovským muzikantom. Mimochodom, začiatkom novembra 2019 uplynie deväťdesiat rokov od narodenia Martina Slivku, čo – korešpondujúc s kreatívnym rozvíjaním kľúčového slova – dôstojne zarezonuje aj počas Jánošíkových dní.
Dlho by sme mohli hovoriť tiež o záujme výtvarníkov či fotografov o terchovských muzikantov. Istotne stojí za zmienku, že z popredných slovenských umelcov téme venovali pozornosť napríklad Martin Benka, Viliam Chmel, Viktor Kubal, Vladimír Kompánek, Milan Laluha a osobitne Zdeno Horecký.
Najväčšou a najprestížnejšou poctou všetkým generáciám terchovských muzikantov ponad čas je bezpochyby zápis prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v decembri 2013.
Záverom
Kľúčové slovo Muzikant bude ako východiskový bod (leitmotív) kreatívnym spôsobom premietnuté do dramaturgického konceptu a obsahovej štruktúry pripravovaného 57. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej. Zásadne ovplyvní programové celky nielen v amfiteátri Nad bôrami, ale i na ďalších javiskách (vrátane bohatého sprievodného programu).
Vypracoval: PETER CABADAJ
šéfdramaturg Jánošíkových dní
Poznámka: Materiál bol schválený na zasadnutí festivalového organizačného štábu, ktorý sa konal 14. septembra 2018 v Terchovej.
