Terchová

3. - 6. august 2017

skenfrdepl

c_600_400_16777215_00_images_fotografie_3-c99c30aa8720660b8e82d074ee342049f5c33d72.jpg

V rámci osláv 15. výročia Slovenského národného povstania (SNP) sa uskutočnili v dňoch 15. – 16 augusta 1959 Krajské slávnosti piesní a tancov vo Vrátnej. Išlo o ich prvý ročník, ktorý mal založiť tradíciu pravidelného usporadúvania folklórneho podujatia v Jánošíkovom kraji. Pod „inštruktážnym odborným usmerňovaním a priamym vedením Krajskej poradne ľudovej umeleckej tvorivosti (ĽUT) v Žiline“ vystúpili v programe Na slávu SNP súbory a sólisti ĽUT, v programe Radostná mladosť účinkovali detské súbory ĽUT. Súčasťou slávností boli aj dve výstavy; prostredníctvom prvej sa predstavili ľudoví umelci zo Žilinského kraja, druhá výstava mala názov Terchová v obrazoch akad. maliara Zdena Horeckého. Zmeny, ktoré potom nastali v súvislosti s územnou reorganizáciou (do platnosti vstúpila 1. januára 1960), spôsobili odklad myšlienky každoročného organizovania folklórneho podujatia v Terchovej.

Oficiálne sa za začiatok dnešných Jánošíkových dní považuje rok 1963. Slávnosti naplánovali organizátori na 24. – 25. augusta toho roku, pričom podujatie sa nieslo v znamení 250. výročia smrti Juraja Jánošíka. Takmer 20 tisíc návštevníkov (!) videlo vo Vrátnej bohatý program, v ktorom sa hralo, spievalo, tancovalo i recitovalo. Nezabudnuteľný Viliam Záborský zo Slovenského národného divadla predniesol počas slávnostného otvorenia báseň Jána Botta Smrť Jánošíkova. Postupom času prešli Jánošíkove dni rôznymi dramaturgickými, programovými, organizačnými a inými zmenami (vrátane zmien názvu podujatia). Nielen z tohto pohľadu sa stal významným rok 1988. Pri príležitosti 300. výročia narodenia Juraja Jánošíka bola na vŕšku vedľa Vrátňanskej cesty slávnostne odhalená jeho monumentálna socha – dielo nedávno zosnulého umelca Jána Kulicha. Zároveň sa prijalo rozhodnutie, že folklórne slávnosti budú premiestnené z Vrátnej do Terchovej. Odvtedy sa hlavné programy podujatia konajú v amfiteátri Nad bôrami, ktorý sa divákom po prvý raz otvoril práve v spomínanom roku 1988. Autorom projektu amfiteátra je popredný slovenský architekt, scénograf, folklorista a pedagóg Viliam J. Gruska, ktorý v septembri 2016 oslávil významné životné jubileum – osemdesiatiny. Aj takouto formou srdečne blahoželáme.

Od roku 1991 majú Jánošíkove dni charakter medzinárodného folklórneho festivalu. Za ten čas sa v Terchovej popri domácich účinkujúcich predstavili súbory, skupiny a sólisti z mnohých krajín sveta (Belgicko, Bolívia, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Maďarsko, Mexiko, Nový Zéland, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Švédsko, Taliansko, Ukrajina…). Programová časť festivalu je mimoriadne pestrá a v príťažlivej harmónii sú kultivovane prepojené folklórne pásma s inými hudobnými žánrami. Celkový charakter podujatia umocňujú rôzne sprievodné akcie, osobitne výstavy (ľudoví umelci, profesionálni výtvarníci, fotografi, zberatelia), ukážky ľudových remesiel, audiovizuálne programy a slávnostné prezentácie knižných publikácií. Neodmysliteľnou zložkou a erbovým programom „terchovského štátneho sviatku“ býva od roku 1968 divácky atraktívny konský vozový sprievod – s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi. Veľkú pozornosť púta i nedeľná svätá omša za nositeľov ľudových tradícií (za aktívnej účasti krojovaných muzikantov a spevákov).

Vyše polstoročie prichádzajú do Terchovej desaťtisíce priaznivcov ľudového umenia a folklóru z domova i zo sveta, aby sa v rámci Jánošíkových dní – v prekrásnej prírodnej scenérii – spolupodieľali na neopakovateľnej, priam magickej atmosfére, ktorá je pre tento festival príznačná už od jeho zrodu. A, samozrejme, zo všetkých svetových strán sa pri tom ozýva terchovská muzika, zapísaná v decembri 2013 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Peter CABADAJ

Poznámka: Autor textu je dlhoročný šéfdramaturg a hovorca Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej.

História jednotlivých ročníkov Jánošíkových dní

Nultý“ ročník /1959/

termín konania: 15. - 16. augusta 1959

miesto konania: Terchová - Vrátna

V rámci sláv 15. výročia Slovenského národného povstania (SNP) sa uskutočnili Krajské slávností piesní a tancov vo Vrátnej. Išlo o ich prvý ročník, ktorý mal založiť tradíciu pravidelného organizovania folklórneho podujatia v Jánošíkovom kraji. Pod „inštruktážnym odborným usmerňovaním a priamym vedením Krajskej poradne ľudovej umeleckej tvorivosti v Žiline (ĽUT)“ vystúpili v programe Na slávu SNP súbory a sólisti ĽUT, v programe Radostná mladosť účinkovali detské súbory ĽUT. Súčasťou programu boli aj dve výstavy; prostredníctvom prvej sa predstavili ľudoví umelci Žilinského kraja, druhá výstava Terchová v obrazoch priblížila záujemcom tvorbu popredného slovenského výtvarníka Zdena Horeckého.

Ďalekosiahle zmeny a ich dôsledky, ktoré nastali v súvislosti s územno-správnou reorganizáciou vtedajšej republiky (platila od 1. 1. 1960), spôsobili niekoľkoročný odklad pravidelného organizovania folklórnych slávností v Terchovej.

1. ročník /1963/

termín konania: 24. – 25. augusta 1963

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 18 000

účinkujúci (výber): SĽUK, folklórne súbory Stavbár, Terchovan, Rovňan, Oravan, Jánošík, Čierťažeň, muzikant a speváci z Terchovej, herec Viliam Záborský

sprievodné programy: okresný zraz turistov Po jánošíkovských chodníčkoch; promenádny koncert dychovej hudby; zamýšľané premietnutie dvojdielneho dlhometrážneho filmu režiséra Paľa Bielika Jánošík sa pre neriešiteľné technické problémy nekonalo.

Prvý ročník podujatia mal charakter slávností pri príležitosti 250. výročia smrti Juraja Jánošíka. V rámci otváracieho programu zarecitoval člen činohry Slovenského národného divadla (SND) Viliam Záborský báseň Jána Bottu Smrť Jánošíkova. Po pôsobivom umeleckom prednese nasledovalo na Lúkach vo Vrátnej vystúpenie SĽUK-u. V rámci osláv spomínaného výročia vyšla aj poštová známka (v hodnote 30 halierov) „Juraj Jánošík - bojovník za práva ľudu“. Známku navrhol Martin Benka. V budove starej školy bola zriadená expozícia Jánošík v histórii a tradícii.

Blížil sa rok 1963 a s ním aj 250. výročie smrti Juraja Jánošíka. Bolo preto povinnosťou si toto výročie náležite pripomenúť - osláviť. Ozývali sa však aj názory, ktoré nesúhlasili s usporiadaním osláv. Výročie smrti sa vraj neoslavujú... Zvíťazila však väčšina, ktorá trvala na ich usporiadaní. O tom, že musí ísť o slávnosti ľudových piesní, tancov a hudby, nebolo treba vôbec hovoriť. Všetci, ktorých sa to týkalo, boli za. Už slávnosti v roku 1959 jasne ukázali, že občania zo širokého okolia majú záujem o takéto podujatie... O občerstvenie 18 000 návštevníkov sa postarali Stredoslovenské hotely Ružomberok (chaty a reštaurácie vo Vrátnej), Reštaurácie Žilina a Jednota Žilina.“ (Zo spomienok Vladimíra Križa)

2. ročník /1964/

termín konania: 16. augusta 1964

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 5 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Stavbár, Rovňan, Chvastekovci, muzikanti a speváci

z Terchovej

Dňa 16. 9. 1964 schválila rada Okresného národného výboru (ONV) v Žiline dlhodobú koncepciu podujatia. Následne bola táto koncepcia spolu s dôvodovou správou poslaná Slovenskej národnej rade (SNR) s tým, „aby tieto novodobé hody Terchovskej doliny boli zaradené medzi celoslovenské podujatia, čo sa, žiaľ, nestalo“.

Vladimír Križo vo svojich spomienkach uvádza, že isté problémy nastali ohľadom miesta konania slávností. „Návrhov bolo viac, lebo už vtedy existovalo dosť ,odborníkov´, ktorí vedeli všetko. Boli návrhy, aby sa podujatie konalo priamo v Terchovej. Iní zas navrhovali blízke okolie. Do úvahy pripadali Vŕšky hneď nad futbalovým ihriskom, ďalšia možnosť bolo Oravcove (Veľká jama). Nakoniec sa rozhodlo, že slávnosti budú vo Vrátnej, a to na Lúkach povyše kríža. Tento "amfiteáter" mal najkrajšiu prírodnú kulisu. V pozadí, nie veľmi ďaleko, sa týčili Veľký Rozsutec a Stoh. Nevýhodou však bola blízka cesta a premávka motorových vozidiel.“

 

3. ročník /1965/

termín konania: 10 – 11. júla 1965

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 8 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Oravan, Jánošík, Stavbár, ľudové hudby z Terchovej, Oravy a Žiliny, deti z Terchovej, Oravy, Kysúc a Žiliny

Tretí ročník podujatia sa niesol v znamení 20. výročia oslobodenia. V dôsledku nepriaznivého počasia (prietrž mračien) sa neuskutočnilo predstavenie hry Bačova žena v naštudovaní činohry SND. Vtedajšia členka našej prvej divadelnej scény, populárna herečka a recitátorka Eva Kristinová sa o niekoľko rokov neskôr vrátila vo svojich spomienkach do Terchovej. „Nikdy v živote nezabudnem na 10. júl 1965. Išli z Bratislavy ukončiť sezónu Slovenského národného divadla do prekrásneho prostredia jánošíkovského kraja s milovanou inscenáciou Bačovej ženy. Šťastní sme pozorovali, ako každou minútou pribúda záujemcov nielen z celého šíreho okolia, ale aj z veľmi ďaleka. A potom to prišlo. Prietrž mračien, ľadovec, búrka – všetko dohromady. Keď sa vyčasilo, pripravovali sme sa na vystúpenie v stanoch, kde stála voda po členky. Báli sme sa o zdravie divákov, ktorých rady napriek všetkému hustli a vytrvalo čakali na začiatok. Po ten začiatok sme sa aj dostali, ďalej nie. Dažďom i nešťastnou náhodou - prestala fungovať zvuková aparatúra. Spln mesiaca žiaril ako zrkadlo, v jeho svetle sa tajomne črtali hory a temrava vysokých smrekov a jedlí. Išlo o najnádhernejšiu kulisu ku hre, ktorá sa nedala hrať... Okolo nášho odchádzajúceho autobusu sa zhrčili davy premoknutých, uzimených a sklamaných divákov, ktorí stále nemohli pochopiť, že naozaj odchádzame, že sme sa tentoraz vzdali, že neuvidia našu Bačovu ženu.

A v autobuse bola nálada ešte horšia. I keď bez viny - vinovatí, zúfalí a veru sme si podaktoré i poplakali...“

4. ročník /1966/

termín konania: 10. júla 1966

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 4 500

účinkujúci (výber): ľudové hudby z Terchovej, Oravy a Žiliny, detské folklórne súbory z Terchovej a Oravy.

Jednotlivé programy podujatia sa konali v príťažlivej scenérii Vrátnej. Zo súvekej regionálnej tlače sa dozvedáme, že hoci „snahu organizátorov nemožno nijako podceniť, azda najvýznamnejšiu úlohu zohralo samotné miesto pod Grúňom. Tento prírodný amfiteáter mohol silne konkurovať rímskemu Koloseu...“ (denník Smer, júl 1967)

V 60. rokoch sa slávnosti konali na viacerých miestach Vrátnej – napríklad aj na Pavlových lúkach, čiže medzi horárňou a bývalým autokempingom. Nakoniec sa ako centrum diania na dlhé roky ustálili Paseky. „Toto miesto nazval jeden zo zahraničných účastníkov za najväčšie hľadisko na svete.“ (Zo spomienok Vladimíra Križa)

5. ročník /1967/

termín konania: 6. augusta 1967

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 10 000

účinkujúci (výber): Lúčnica, folklórne súbory Urpín, Stavbár, súbor piesní a tancov

z Francúzska, muzikanti a speváci z Terchovej

sprievodné programy: promenádny koncert dychovej hudby ČSD Žilina.

Na piatom ročníku podujatia účinkoval aj FS Urpín z Banskej Bystrice. V spomienkach súboru sa okrem iného uvádza, že „folklórne slávnosti v Terchovej svedčia o mimoriadne kvalitnej a zodpovednej práci všetkých tých, ktorí toto podujatie pripravujú. Nebolo to inak ani v roku 1967. Slávnosti mali opäť tú typickú atmosféru úprimnej veselosti a zároveň potvrdili, že tento prekrásny kraj je večne živou studnicou hodnôt ľudového umenia.“

Organizátormi prvých piatich ročníkov Jánošíkovho dňa boli Odbor školstva a kultúry ONV v Žiline, Dom kultúry a vzdelávania v Žiline a Miestny národný výbor (MNV) v Terchovej.

6. ročník /1968/

termín konania: 17. – 18. augusta 1968

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 12 000

účinkujúci (výber): Lúčnica, folklórne súbory Stavbár, Rozsutec, Jánošík, muzikanti

a speváci z Terchovej, herci Eva Kristinová, Mikuláš Huba, recitátor Milan Tuma, fujarista a píšťalkár Jozef Peško

sprievodné programy: večer poézie, hudby a spevu Zbojnícke balady pri vatre.

Šiesty ročník podujatia sa konal tesne pred inváziou spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, ktorá následne definitívne ukončila proces postupnej demokratizácie vtedajšej spoločnosti. V pamätnom roku 1968 sa pod názvom Jánošík, Jánošík, kde je tvor palošík konal vôbec po prvý raz konský vozový sprievod, ktorý je dnes erbovým podujatím Jánošíkových dní (jeho vtedajší podnázov bol Krojovaný sprievod mladých i starých z Terchovej a okolia na vozoch do Vrátnej). Autor myšlienky vozového sprievodu s „vrchovcami“ Miro Križo patril medzi najagilnejších i najobetavejších organizátorov slávností. V pôsobivom záverečnom programe Aká si mi krásna, ty rodná zem moja sa nadšenému niekoľkotisícovému publiku v prírodnom amfiteátri vo Vrátnej predstavila Lúčnica. Divákov neodradili ani ťažké daždivé mraky nad ich hlavami.

Denník Smer v reportáži Andreja Chrenka osobitne vyzdvihol sobotňajší večerný program, na ktorý prišlo vyše 3 tisíc domácich aj zahraničných divákov. „Pri vatre, uprostred čiernych lesov, recitovali zbojnícke balady členovia SND v Bratislave Eva Kristinová, Mikuláš Huba a Milan Tuma zo Žiliny. Lyricko-epické verše dekorovala drumbľa a fujara ľudového píšťalkára Jozefa Pešku z Bratislavy. Z vrcholca Grúňa sa do tmy ozývali trávnice terchovských chlapcov a dievčat.“

7. ročník /1969/

termín konania: 13. júla 1969

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 5 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Rozsutec, Vršatec, Olšava z Uherského Brodu, Kočo Racin z vtedajšej Juhoslávie, muzikanti a speváci z Terchovej, deti z Terchovej a Uherského Brodu

Hoci hlavným organizátorom podujatia bol Odbor školstva a kultúry ONV v Žiline, treba vyzdvihnúť aj zásluhy Terchovcov, ktorí ako členovia prípravného výboru významným spôsobom participovali na príprave a realizácii Jánošíkových dní. V 60. rokoch to boli najmä Stanislav Hanuliak, Miro Križo, Vladimír Križo, Kamil Vallo, Štefan Synak a Jakub Krištofík.

8. ročník /1970/

termín konania: 8. – 9. augusta 1970

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 6 000

účinkujúci (výber): Poddukelský ukrajinský súbor piesní a tancov, folklórne súbory Stavbár a Rozsutec, muzikanti a speváci z Terchovej, detský folklórny súbor Malý Rozsutec z Terchovej

sprievodné programy: Verše a balady Janka Kráľa a Jána Bottu – recitál členky činohry SND Evy Kristinovej, ktorú sprevádzal sólista Armádneho umeleckého súboru, fujarista a píšťalkár Jozef Peško; ľudová veselica.

Prvý deň podujatia poznačilo nepriaznivé daždivé počasie - dlhoročná kliatba „terchovského štátneho sviatku“. V nedeľu pred konským vozovým sprievodom sa od roku 1970 sa až do roku 1989 pravidelne kládli vence k Pamätníku obetí 2. svetovej vojny v Terchovej.

V správe rady ONV v Žiline zo 17. augusta 1970 sa okrem iného uvádza: „Program tohtoročných slávností bol kvalitný. Kladne treba hodnotiť ochotu terchovských žien, mužov i mládeže, vyzdvihnúť úroveň aj snahu o priblíženie náplne i výkonov súborov, čerpajúcich z domácich zdrojov folklóru... Konštatuje sa, že organizátori si i za ťažkých podmienok splnili vzorne svoju úlohu. Svedčia o tom slová vďaky a uznania domácich i zahraničných návštevníkov, redaktorov aj príslušných odborníkov. Rada ONV uložila odboru kultúry pokračovať v úspešnom organizovaní Jánošíkových dní v Terchovej.“

9. ročník /1971/

termín konania: 17. – 18. júla 1971

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 4 800

účinkujúci (výber): SĽUK, folklórny súbor Rozsutec, muzikant a speváci z Terchovej

Pripravený sprievodný večerný program poézie, hudby, spevu a zbojníckych tancov pri vatre (s recitátorom Jurajom Sarvašom) sa v dôsledku nepretržitého dažďa neuskutočnil.

10. ročník /1972/

termín konania: 22. – 23. júla 1972

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 8 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Partizán, Šarišan, Stavbár, Rozsutec, muzikanti a speváci z Terchovej

sprievodné programy: večerný program poézie, hudby a spevu Ľudové balady pri vatre, venovaný 150. výročiu narodenia Janka Kráľa (umelecký prednes: Eva Kristinová); ľudová veselica.

Pre konský vozový sprievod sa od jubilejného 10. ročníka Jánošíkových dní na niekoľko rokov ustálil názov Popod Grúň, popod Grúň – sprievod krojovaných družín na vozoch z Terchovej do Vrátnej.

Desiate výročie logicky reflektovali aj rôzne dobové písomné materiály. V jednom z nich sa uvádza, že podujatie „vo všetkých ročníkoch nadväzovalo na ľudovú tradíciu tejto oblasti, živú a priestorovo uzavretú medzi Terchovú a Zázrivú. Jánošíkove dni sa stali klenotnicou folklóru severozápadného Slovenska. Po dobu 10 rokov boli uprednostňované všetky žánre tematicky viazané na jánošíkovskú tradíciu, Slovenské národné povstanie a oslavu horskej prírody. Videlo ich takmer 100 tisíc divákov.“

11. ročník /1973/

termín konania: 18. – 19. augusta 1973

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 10 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Detva, Rozsutec, Stavbár

sprievodné programy: scénické pásmo poézie, hudby a spevu pri vatre Večer pod Sokolím, venované 285. výročiu narodenia a 260. výročia smrti Juraja Jánošíka.

12. ročník /1974/

termín konania: 10. – 11. augusta 1974

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 10 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Partizán, Rozsutec, Stavbár, Milan Chvastek a Chvastekovci, muzikant a speváci z Terchovej, deti z Terchovej a Belej, Žilinský miešaný zbor, operný spevák Pavol Gábor, herec Jozef Adamovič

sprievodné programy: scénické pásmo poézie, hudby a spevu pri vatre Večer pod Sokolím, venované 30. výročiu SNP a vzniku partizánskym Jánošíkovských družín.

V prvej polovici 70. rokov sa pravidelne pripravovali pôsobivé scénické pásma poézie, hudby a spevu pri vatre - najčastejšie s názvom Večer pod Sokolím. Okrem folkloristov účinkovali v týchto programoch aj špičkoví slovenskí herci (v úlohe recitátorov) a inštrumentalisti. Neskoršie začali vznikať scénické programy s pastierskou a zbojníckou tematikou. „Obe tradície sú bohato zastúpené vo folklórnom materiáli severozápadného Slovenska, čo poukazuje na historické a sociálne súvislosti spôsobu života v tejto oblasti. Symbolika odboja – zbojníctva, najviac rozvinutá práve v pastierskej tematike, je v programe zastúpená všetkými zložkami folklórneho prejavu: tancom-odzemkom, jánošíkovskou a zbojníckou tematikou v piesni i ukážkami charakteristickej terchovskej hudby. V priebehu vývinu programovej skladby terchovských folklórnych slávností si tento typ programu získal pevné miesto v štruktúre Jánošíkových dní, aj značnú divácku obľúbenosť. Veď i názov slávností je inšpirovaný zbojníckou tradíciou!“ (Vladimír Urban, 1987)

13. ročník /1975/

termín konania: 26 – 27. júla 1975

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 12 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory a skupiny Vršatec, Magura, Stavbár, Rozsutec, Jedľovina, ľudová hudba Ďatelinka, Milan Chvastek s dcérami, muzikanti a speváci z Terchovej

sprievodné programy: pásmo poézie, hudby, spevu a ľudového tanca Večer pod Sokolím.

14. ročník /1976/

termín konania: 14. – 15. augusta 1976

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 10 000

účinkujúci (výber): Lúčnica, folklórne súbory Vtáčnik, Čierny Balog, Stavbár, Rozsutec, Slovenár, Darina Laščiaková, muzikant a speváci z Terchovej

sprievodné programy: ľudová veselica (hrala ľudová hudba z Čierneho Balogu, ktorá sa postupne stala neodmysliteľnou súčasťou programu Jánošíkových dní).

Aj v 70. rokoch tvorili prípravný výbor podujatia zástupcovia všetkých relevantných organizačných zložiek. Za obec Terchová to najčastejšie boli Stanislav Hanuliak, Kamil Vallo a Ján Miho.

Bývalo zvykom, že si folklórne súbory zaspomínali na svoje účinkovanie počas Jánošíkových dní. V roku 1976 tak urobil aj Folklórny súbor Vtáčnik z Prievidze, menovite jeho členka K. Boráková. „Vedúcim a choreografom súboru od počiatkov jeho existencie v roku 1969 je Milan Chvastek. Vniesol do súboru lásku k folklóru i Terchovskému kraju, odkiaľ pochádza. Priviedol ta i svoje deti, s ktorými už roky brázdi pole našej kultúry a osvety... Teší nás, že sme svojím programom mohli pozdraviť rodisko nášho choreografa a vedúceho súboru, ktorý predsa na Jánošíkových dňoch v Terchovej – Vrátnej nemôže nijako chýbať.“

15. ročník /1977/

termín konania: 30. – 31. júla 1977

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 8 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Rozsutec, Stavbár, Slovenár, folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, Horného Považia a Kysúc, Pavol Gábor, Helena Závodníková-Záhradníková, Milan Chvastek s otcom a s dcérou, Pavol Kužma, deti z Terchovej a Kysúc

sprievodné programy: ľudová veselica.

Najčastejšími režisérmi, respektíve autormi programov v 70. rokoch boli Kazimír Cejpek, Milan Chvastek, Tibor Hlbočan, Vladimír Urban, Otto Oslánsky a Ján Miho.

16. ročník /1978/

termín konania: 1. – 2. júla 1978

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 10 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Gymnik, Rozsutec, Stavbár, Slovenár, Oravan, muzikanti a speváci z Terchovej, deti z Terchovej, Detvy, Oravy, Kysúc, Žiliny a Veľkého Rovného

sprievodné programy: Medzinárodný družstevný deň - Terchovský jarmok; vernisáž výstavy amatérskych výtvarníkov; ľudová veselica.

Dňa 16. marca 1979 schválila rada ONV v Žiline dlhodobú koncepciu Okresných folklórnych slávností Jánošíkove dni v Terchovej. Túto koncepciu vypracovala programová komisia slávností. Ustálil sa aj termín konania podujatia - týždeň pred Východnou a dva týždne pred Detvou.

17. ročník /1979/

termín konania: 29. júna – 1. júla 1979

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 11 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Partizán, Stavbár, Rozsutec, folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, horného Považia, Oravy a Kysúc, deti z Terchovej, Horného Považia, Oravy a Kysúc

sprievodné programy: vernisáž výstavy Krása drevorezby v priestoroch Základnej školy

v Terchovej-ústredí (vystavovali Miroslav Ďuratný zo Žiliny a terchovskí ľudoví rezbári Adam Vallo, Vladimír Meško, Vincent Michálek, Miroslav Dávidík, Jozef Mucha, Vladimír Kuzma, Štefan Hanuliak, Ján Hajas a iní); koncert dychovej hudby Hornonitrianka; ľudová veselica.

V roku 1979 mali Jánošíkove dni po prvý raz trojdňový program. Táto skutočnosť sa významne premietla aj do celkovej dramaturgie a programovej skladby podujatia. Ťažiskové programové celky, ktoré si už vyžadovali dôslednejšiu prípravu, režírovali Vladimír Urban, Tibor Hlbočan, Milan Chvastek a Ján Miho. Oveľa väčší priestor dostali domáci folkloristi a ľudoví umelci, ako aj terchovskí rodáci nežijúci v Jánošíkovom kraji. Pribudli tiež súťaž pôvodných ľudových hudieb z Terchovej, Kysúc, Oravy a Rajeckej doliny a súťaž Hrám, spievam, tancujem pre nositeľov pôvodných folklórnych tradícií a ich pokračovateľov. Obidve súťaže sa konali v Kultúrnom dome A. Hlinku v Terchovej. Novinkou bol aj širšie koncipovaný samostatný detský program.

Nová koncepcia Jánošíkových dní, ktorú rada ONV v Žiline schválila 16. 3. 1979, nadobúdala v praxi jasné črty. Podarilo sa pre vec získať mnohých vzácnych ľudí, medzi nimi aj manželov Tonkovičovcov. Profesor Pavol Tonkovič nám venoval zvučku a s celým svojím zápalistým srdcom radil, pomáhal. Stalo sa to ani nie mesiac pred slávnosťami. Keď som zdvihla slúchadlo zvoniaceho telefónu, počula som hlas svojho kolegu z programovej rady Vlada Urbana: ,Meníme začiatok hlavného programu! Zomrel profesor Tonkovič. Napíš nekrológ.´ Napísala som. Horšie bolo, že som mala byť aj jeho interpretkou. Na skúške to išlo. Zmestila som sa do vyhradených taktov hudby, a tak som dúfala, že to vyjde. Lenže, keď sa išlo naostro, na pódium vystúpili spojené ľudové hudby a zazneli prvé tóny Tonkovičovej Vrchárskej nálady, stiahlo sa mi hrdlo do nepredyšnej nitôčky a až racionálny vnútorný príkaz: musíš!, mi pohol nohy. Začala som presne tak, ako na skúške. Uprostred textu mi pohľad padol do hľadiska, kde sa spomedzi tisícov s pietou načúvajúcich ľudí vynoril muž, plačúci s hlavou sklonenou v dlaniach – predseda naše programovej rady Kazo Cejpek. Pamätám si, že mi preskočil hlas, že som sa rozplakala, ale text som akosi dokončila. To bola asi tá najťažšia chvíľa." (Zlatica Tumová, konferencierka)

18. ročník /1980/

termín konania: 27. – 29. júna 1980

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 10 500

účinkujúci (výber): folklórne súbory Rozsutec, Stavbár, Považan, Slovenár, Vršatec, folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, Petrovíc, Diviny, Veľkého Rovného, Lietavskej Svinnej, deti z Terchovej, Žiliny, Petrovíc, Hladovky, Dubnice nad Váhom, Považskej Bystrice

sprievodné programy: otvorenie výstavy 400 rokov založenia obce Terchová v priestoroch Základnej školy v Terchovej-ústredí; súťažná prehliadka interpretov na typické ľudové nástroje a speváckych skupín v interpretácii ľudovej piesne súčasnosti.

V poradí už 18. ročník Jánošíkových dní sa niesol v znamení 400. výročia zakladajúcej listiny obce Terchová (22. 4. 1580). Organizátori pripravili bohatý program, v ktorom popri ucelených programových blokoch (Okienko jubilanta, Rodáci, spomínajme..., Prijali sme pozvanie, S radosťou sme prišli) nechýbal ani detský program (My sme deti veselé) či slávnostné vyhlásenie výsledkov vyššie uvedenej súťažnej prehliadky s predstavením víťazných interpretov.

Po prvý raz v histórii Jánošíkových dní účinkujú občania skoro z celej Terchovej, bez ohľadu na postavenie i vek, s jediným cieľom - scénickým stvárnením ukázať prierez života Terchovej z dávnej minulosti po súčasnosť. Touto premiérou vstupuje do kultúrneho povedomia širokej verejnosti novoutvorená Dedinská folklórna skupina pri Miestnom kultúrnom stredisku v Terchovej. Ide o čin, ktorý je pekným darom k jubileu našej rodnej obce. Chcem poďakovať všetkým účinkujúcim aj tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom boli nápomocní pri tvorbe a vlastnej realizácii programu, za ich prístup a obetavosť pri zachovávaní ľudových kultúrnych tradícií. Verím, že v ďalších ročníkoch bude takýchto obetavých spolupracovníkov ešte viac.“ (Ján Miho, režisér, 1980)

19. ročník /1981/

termín konania: 27. – 28. júna 1981

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 20 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Turiec, Stavbár, Rozsutec, folklórne skupiny a sólisti z Belej, Trnového, Lietavskej Svinnej, Štiavnika, Alojz a Milan Chvastekovci, deti z Terchovej, Žiliny, horného Považia a Oravy

sprievodné programy: premietnutie filmu režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník.

Populárny terchovský rodák Milan Chvastek oslávil svoje 50. narodeniny aj v rámci programu Okienko jubilanta.

20. ročník /1982/

termín konania: 25. – 27. júna 1982

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 7 500

účinkujúci(výber): folklórne súbory Gymnik, Liptov Stavbár, Rozsutec, folklórne skupiny

a sólisti z Terchovej, Žilinského okresu, Púchova, Milan Chvastek, Ján Miho, deti z Terchovej, Žiliny, Horného Kelčova, Trnového, Ovčiarska, Stráňav

sprievodné programy: otvorenie výstavy 20 rokov Jánošíkových dní v priestoroch Jánošíkovej izby v Terchovej.

Jubilejný 20. ročník podujatia ponúkol dostatočný priestor najmä mnohým dedinským folklórnym skupinám, muzikám a sólistom. V zaujímavo koncipovanom programe Generácie sa predstavili najmladší folkloristi.

Dvadsať rokov v živote človeka nie je síce mnoho, ale dvadsať rokov úspešnej a tvorivej činnosti v oblasti udržiavania a rozširovania folklórnych tradícií, to je už skutočne práca úctyhodná. K takýmto podujatiam v okrese Žilina nesporne patria tradičné okresné folklórne slávnosti Jánošíkove dni... Verím, že i v budúcich ročníkoch sa ONV - odbor kultúry v Žiline ako hlavný organizátor slávností stretne pri ich organizovaní so skupinou ľudí zapálených za vec, ochotných venovať kus zo svojho voľného času, schopností a vedomostí v prospech toho, aby jánošíkovská tradícia i prostredníctvom folklóru zostala večne živá a slávnosti získali stále väčšiu popularitu nielen doma, ale aj v zahraničí. Nech sú aj budúce ročníky Jánošíkových dní vecou cti a srdca každého z nás, čo žijeme v kraji Jánošíka.“ (Marta Lipnická, vedúca Odboru kultúry ONV Žilina, 1982)

21. ročník /1983/

termín konania: 24. – 26. júna 1983

miesto konania: Terchová – Vrátna

početnávštevníkov: 10 500

účinkujúci (výber): folklórne súbory Petrovičan, Jedľovina, Stavbár, Rozsutec, Vlčnovjan z Vlčnova, folklórne skupiny a sólisti z Terchovej a Žilinského okresu, Bratia Muchovci, Alojz Chvastek, deti z Terchovej, Belej, Lietavskej Svinnej, Horného Kelčova, Brodna, Čičmian, Žiliny

sprievodné programy: otvorenie výstavy Krása v drôte zakliata v priestoroch Klubu mládeže v Terchovej.

Súťaž Hrám, spievam tancujem sa postupne vyprofilovala na prehliadku malých ľudových hudieb a súťaž všestrannosti jednotlivcov. V tom čase začala Terchová rozvíjať intenzívne družobné styky s moravskou obcou Vlčnov, čo sa odrazilo aj na pravidelnej niekoľkoročnej účasti folklórneho súboru Vlčnovjan na Jánošíkových dňoch.

Do organizačného zabezpečenia, scenáristickej prípravy i režijného prevedenia programov začína v čoraz väčšej miere vstupovať Rudolf Patrnčiak. Ako vedúci úspešnej dedinskej folklórnej skupiny Terchovan prispel (okrem iných vkladov) zásadným spôsobom aj k systematickej širšej prezentácii rozmanitých podôb tradície jeho rodnej obce na Jánošíkových dňoch.

22. ročník /1984/

termín konania: 23. – 24. júna 1984

miesto konania: Terchová – Vrátna, Krasňany

počet návštevníkov: 9 000

účinkujúci (výber): folklórne súbory Partizán, Stavbár, Vlčnovjan z Vlčnova, Celje zo Slovinska, folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, Žilinského okresu, Viliam Meško, Rudolf Patrnčiak, Miloš Bobáň, deti z Terchovej, Žilinského okresu, Liptovského Mikuláša

sprievodné programy: vernisáž výstavy Zvykoslovné masky vo fotografii Ivana Köhlera v priestoroch Klubu mládeže v Terchovej.

Populárny konský vozový sprievod sa v 80. rokoch konal pod názvom Hore Tiesňavami. Na jeho príprave a realizácii sa podieľali najmä Ján Miho, Filip Komačka, Vincent Synak, Augustín Hanuliak a Rudolf Patrnčiak. V tradičnom programe Okienko jubilanta vystúpil dlhoročný pravidelný účastník Jánošíkových dní Folklórny súbor Stavbár zo Žiliny.

23. ročník /1985/

termín konania: 16. – 18. augusta 1985

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 12 500

účinkujúci(výber): folklórne súbory Podpoľanec, Rozsutec, Stavbár, Zbojník, Vlčnovjan z Vlčnova, Jednota zo Šídu (Srbsko), folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, Belej, Lutíš, Krasňan, Dolnej Tižiny, ľudová hudba Vila Mešku, Bratia Muchovci, Ján Miho, deti z Terchovej, Belej, Ovčiarska, Vlčnova

sprievodné programy: otvorenie výstavy Ľud severozápadného Slovenska v Kaštieli v Krasňanoch; premietnutie filmu režiséra Martina Friča Jánošík z roku 1936.

V rámci programu Okienko jubilanta sa predstavil dlhoročný pravidelný účastník Jánošíkových dní Folklórny súbor Rozsutec zo Žiliny. Veľký úspech však zožal aj súbor Zbojník z Jaslovských Bohuníc. Ako sa uvádza v hodnotiacej správe, „priniesol ukážky spracovaného, štylizovaného a čisto chlapčenského folklórneho prejavu z oblasti východného Slovenska. Program bol vtipný, autentický. Je chvályhodné, že súbor sa sústreďuje na humorné prvky, ktorých je v slovenskom folklóre dosť, len sa na oficiálnych podujatiach málo objavujú.“

24. ročník /1986/

termín konania: 16. – 17. augusta 1986

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 15 000

účinkujúci(výber): folklórne súbory Dimitrovec, Slovenár, Stavbár, Rovňan, súbor zo Slivenu (Bulharsko), folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, Čierneho Balogu, Tvrdošína, Štiavnika, Milan Chvastek, detské folklórne súbory Malý Rozsutec, Šohájek z Vlčnova

sprievodné programy: sprístupnenie stálej expozície Jánošík a Terchová v priestoroch vysunutej expozície Považského múzea v Terchovej.

Stála Expozícia Jánošík a Terchová bola výsledkom dlhodobého úsilia Považského múzea v Žiline. Scenár pripravili odborní pracovníci múzea Marián Klapita a Eva Munková, pod realizačnú stránku expozície sa podpísalo Výstavníctvo – Agrokomplex Nitra.

Do divácky atraktívneho programu Okienko jubilantov bol okrem Milana Chvasteka a Folklórneho súboru Slovenár zo Žiliny zaradený aj medailón Detského folklórneho súboru Malý Rozsutec z Terchovej. „Pätnásťročný súbor Malý Rozsutec nenechá nikoho z priaznivcov na pochybách, že má za sebou roky poctivej práce. Venovať sa práci s detským súborom je veľmi náročné, no výsledky úsilia sú cennou devízou do budúcnosti, lebo v detských folklórnych súboroch vyrastajú generácie už pripravenýchpokračovateľov v tradíciách, o ktoré sa národná kultúra nemôže ochudobniť.“ (1986)

25. ročník /1987/

termín konania: 21. – 23. augusta 1987

miesto konania: Terchová – Vrátna

počet návštevníkov: 17 000

účinkujúci (výber): Lúčnica, folklórne súbory Stavbár, Rozsutec, Slovenár, Rovňan, Vlčnovjan z Vlčnova, súbor z Rumunska, folklórne skupiny a sólisti z Terchovej, Lutíš, Považského Chlmca, Štiavnika, Rajeckej doliny, ľudová hudba Gorole z Mostov u Jablůnkova, Helena Záhradníková, Alojz Chvastek, Jozef Turčan, deti z Terchovej, Žiliny, Belej, Martina, Ústí nad Labem

sprievodné programy: súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov; vernisáž výstavy obrazov Františka Muchu vo vysunutej expozícii Považského múzea v Terchovej.

Najčastejšími režisérmi, respektíve autormi programov v 80. rokoch boli Vladimír Urban, Kazimír Cejpek, Otto Oslánsky, Alžbeta Lalková, Ján Miho a Rudolf Patrnčiak.

26. ročník /1988/

termín konania: 26. – 28. augusta 1988

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 15 000

účinkujúci (výber): SĽUK, Orchester ľudových nástrojov Československého rozhlasu Bratislava (OĽUN), folklórne súbory Stavbár, Rozsutec, Slovenár, Vlčnovjan z Vlčnova, súbory z Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky, Bratia Muchovci, Alojz Chvastek, Helena Záhradníková, deti z Terchovej (Malý Rozsutec), Žiliny, Oravy

sprievodné programy: vernisáž výstavy Jánošíkovské motívy vo výtvarnom umení (Považská galéria v Žiline); vernisáž výstavy Jánošík vo výtvarnom prejave Terchovcov (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); premietnutie filmu režiséra Martina Friča Jánošík.

Pri príležitosti 300. výročia narodenia Juraja Jánošíka bola na vŕšku vedľa Vrátňanskej cesty pompézne odhalená jeho socha (dielo Jána Kulicha). Zároveň s tým sa rozhodlo, že folklórne slávnosti budú definitívne premiestnené z Vrátnej do Terchovej. Odvtedy sa hlavné programy podujatia pravidelne konajú v amfiteátri Nad bôrami, ktorý bol verejnosti po prvý raz sprístupnený práve v roku 1988. Autorom projektu amfiteátra je Viliam Gruska.

Záštitu nad 26. ročníkom Jánošíkových dní prevzal predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Peter Colotka. V dôsledku vytrvalého dažďa sa neuskutočnil sobotňajší galaprogram Jánoško, Jánošík.

27. ročník /1989/

termín konania: 25. - 27. augusta 1989

miesto konania: Terchová

účinkujúci (výber): folklórne súbory, skupiny a sólisti zo Slovenska, Čiech, Poľska a Srbska

sprievodné programy: vernisáž výstavy Terchová v kresbe Gabriela Dávidíka (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej).

Opätovne vyčíňalo nepriaznivé daždivé počasie, ktoré výrazne narušilo plány organizátorov. Na 27. ročníku podujatia sa predstavilo 500 účinkujúcich. Nikto z nich, ako i prítomných tisícok divákov vtedy ešte netušil, čo so sebou prinesú najbližšie týždne...

28. ročník /1990/

termín konania: 17. – 19. augusta 1990

miesto konania: Terchová

účinkujúci (výber): ľudová hudba Jána Berkyho Mrenicu, folklórne súbory Podpoľanec, Vtáčnik, Skorušina, Rozsutec, Kriváň, súbory z Rakúska a Poľska, folklórne skupiny zo Štiavnika, Bystrian, Zuberca, Sihelného, ľudové hudby z Kostelca, Pavla Michálka, Jána Rybára, Vincenta Hanuliaka, Jozefa Rybára, Kvočkovia, Bratia Muchovci, Darina Kohútová Hanuliaková, Helena Záhradníková, Monika Barabášová, Milan Chvastek, Roman Bienik, Vincent a Rudolf Patrnčiakovci, deti z Terchovej, Belej, Horného Vadičova, Turca, Žiliny a Poľska

sprievodné programy: vernisáž výstavy Janiny Jaroszovej Obrázky z poľských Tatier. Maľba na skle (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); premietnutie filmu režiséra Juraja Jakubiska Nevera po slovensky (amfiteáter Nad bôrami).

 Dvadsiate ôsme pokračovanie Jánošíkových dní sa už konalo v diametrálne zmenených spoločenských podmienkach. Táto skutočnosť sa zákonite premietla aj do prípravy a programovej skladby podujatia. Oficiálnou súčasťou programu sa stala nedeľná predpoludňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií v Kostole svätých Cyrila a Metoda. Rady domácich organizátorov posilnili noví obecní funkcionári Milan Opalka, Ladislav Hanuliak a Peter Cabadaj; svojich funkcií sa ujali 1. 2. 1990 (v predošlom období profesijne pôsobili mimo Terchovej). Po vyše 20 rokoch zavítala do rodiska speváčka Darina Kohútová Hanuliaková, ktorá po auguste 1968 emigrovala do Švajčiarska. V záverečnom galaprograme ju v amfiteátri Nad bôrami ju sprevádzala ľudová hudba Jána Berkyho Mrenicu zo SĽUK-u.

29. ročník /1991/

termín konania: 2. – 4. augusta 1991

miesto konania: Terchová

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Partizán, Mostár, Skorušina, Radosť, Rozsutec, Stavbár, ľudové hudby Kysučan, bratov Bobáňovcov, Pavla Michálka, Bratia Muchovci, najstarší muzikanti z Terchovej, folklórne skupiny a sólisti z Likavky, Považského Chlmca, Štiavnika, Bystrian, Zuberca, Milan Chvastek, Anna Hulejová, Helena Záhradníková, Viktória Vallová Miloš Bobáň, deti z Terchovej (Malý Rozsutec), herečka Ida Rapaičová, ľudový rozprávač Pavol Šperka

účinkujúci zo zahraničia: folklórny súbor Les Fardelets du Forez (Francúzsko), ľudová hudba Janusza Karpiela (Poľsko)

sprievodné programy: vernisáž výstavy Františka Muchu Portréty nositeľov ľudových tradícií (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej).

V roku 1991 vstúpila po prvý raz do prípravy a realizácie programovej časti podujatia umelecká agentúra Rock – Pop Bratislava (Pavel Daněk, Pavol Hammel). Ďalšou zásadnou novinkou bola participácia sponzorov, medzi ktorými nechýbali ani podnikatelia z Terchovej. Osobitne sa treba zmieniť o stavebno-obchodnej firme Hanzel, ktorá finančne zabezpečila sobotňajší večerný galaprogram "A veru veselosť, kedy ťa bude dosť..." Od 29. ročníka Jánošíkových dní sa sponzoring stal samozrejmou a najmä nevyhnutnou zložkou realizácie festivalu.

Buďte vítaní po tieto slávnostné dni v našom kraji. V kraji, kde od nepamäti prosí kamenný mních za tento národ, poznačený tvrdou lopotou boja o vlastnú existenciu. Oroduje, aby obmäkčil jeho bičované srdce a naplnil ho láskou a krásou. Pred 29 rokmi podnietila matka Východná niekoľkých nadšencov k realizácii podobného podujatia i v kraji pod majestátnym Rozsutcom. A tak od roku 1963 prichádzajú každoročne počas letných mesiacov kolektívy spevákov, hudobníkov, tanečníkov či ľudových rozprávačov na naše podujatie, aby svojimi vystúpeniami pomohli zachovať prekrásne dedičstvo našich otcov a materí.

Folklórny festival Jánošíkove dni sa v priebehu uplynulých rokov vyprofiloval na popredné podujatie svojho druhu a stal sa reprezentantom folklórneho umenia severného Slovenska. Ide o podujatie, ktoré svojou šírkou vytvára priestor pre kolektívy z celého Slovenska, ale aj európskych krajín. Náš festival sa stal tiež i časom návratov. Prichádzajú Terchovci roztrúsení po celej republike, aby mohli ponavštevovať svojich blízkych a najmä potvrdiť vystúpením v amfiteátri svoj vlastný pôvod.

Nuž teda vitajte! Známi aj neznámi účinkujúci i diváci, ktorí ste k nám, do Terchovej, prišli s čistým srdcom a dušou hladnou po ľudovej piesni. Vitajte a cíťte sa u nás ako doma.“ (Rudolf Patrnčiak, noviny Terchová, roč. 2, 1991, č. 8, s. 2)

30. ročník /1992/

termín konania: 31. júla – 2. augusta 1992

miesto konania: Terchová

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Železiar, Partizán, Brezová, Stavbár, Rozsutec, ľudové hudby Ďatelinka, Skaličan, Vila Meška, bratov Bobáňovcov, Jána Rybára, Bratia Muchovci, Vincent Rybár, Adam Struhárňanský, Štefan Brežný, Milan Chvastek, Ján Vráblik, Ján Miho, František Garel, Stanislav Mihalčatín, deti z Terchovej (Malý Rozsutec), herci Ida Rapaičová a Ladislav Chudík, ľudový rozprávači Ander z Košíc, tetka Agneša (Aťa Klimová), báťa Jano (Ján Valentík)

účinkujúci zo zahraničia: súbory Magisterial (Mexiko), Maramures (Rumunsko), Inntaler Sanger (Nemecko), ľudové hudby Gipsy Ignáca Schöna (Srbsko), Plaj (Ukrajina), Janusza Karpiela (Poľsko((, duo Susanne a Louise (Švédsko)

sprievodné programy: vernisáže výstav obrazov Milana Laluhu, drevorezieb Viliama Meška a terchovských ľudových umelcov, fotografií terchovských osád Pavla Ďurča (Obecný úrad a vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej)

 Od roku 1992 sa v amfiteátri Nad bôrami pravidelne koná piatkový večerný program, v ktorom účinkujú výlučne folkloristi z Terchovej a jej bezprostredného okolia. Tento atraktívny program dlhé roky scenáristicky a režijne pripravoval Peter Cabadaj.

V posledných rokoch sme si už akosi zvykli na skutočnosť, že akékoľvek domáce kultúrnospoločenské podujatie sa podľa mienky ich organizátorov ocitli na pomyselných existenčných križovatkách, v štádiu hľadania novej tváre či budúceho profilu. Pre veľkú väčšinu týchto podujatí vraj nastal akýsi „rok nula“. Nemáme v úmysle aplikovať podobnú úvahu na Jánošíkove dni, ktoré si prostredníctvom svojich 29 ročníkov získali kredit nevytrhnutelného listu slovenského folklórneho festivalu. V tomto roku však prichádzajú organizátori s prevratnou novinkou: rozhodli sa obliecť tridsiate pokračovanie osláv legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka do medzinárodného habitu. Nijaký nultý ročník, nijaké križovatky, nijaké hľadanie novej tváre či profilu, ale skôr obyčajný vývoj, ktorý vtlačil terchovskému sviatku pečať medzinárodnej podoby. Bodaj by vydržala čo najdlhšie! Prinajmenšom ďalších 30 rokov!!!“ (Peter Cabadaj, programový bulletin Jánošíkových dní 1992, s. 3)

31. ročník /1993/

termín konania: 23. – 25. júla 1993

miesto konania: Terchová

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Podpoľanec, Kopaničiar, Dúbrava, Rozsutec, Stavbár, ľudové hudby z Čierneho Balogu, bratov Bobáňovcov, Jána Rybára, Jána Mihu, Bratia Muchovci, starí terchovskí muzikanti, terchovské muziky z Martina, Turian, Valče, Jozef Turčan s vnukom Martinom Adamovičom, Milan Chvastek, Ján Vráblik, ľudoví rozprávači Juraj Kováč, Paľo Šperka, deti a mládež z Terchovej (súbory Malý Rozsutec, Pupov, Terchová), skupina Bukasový masív

účinkujúci zo zahraničia: ľudové hudby Hem (Bulharsko), Břeclavan (Česká republika), Janusza Karpiela (Poľsko), Valentiner Tanzlmusi (Rakúsko), Fjärde läget (Švédsko), Kapelista muzika (Ukrajina)

sprievodné programy: vernisáž výstavy z tvorby terchovských ľudových umelcov (Obecný úrad v Terchovej).

Hlavnými organizátormi podujatia v roku 1993 boli Umelecká agentúra Rock – Pop Bratislava, Miestne kultúrne stredisko v Terchovej a Regionálne kultúrne stredisko v Žiline s finančným prispením Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Zásluhou spomínanej agentúry opätovne prišli do Terchovej špičkoví zahraniční účinkujúci. Režiséri Miroslav Dudík a Vladimír Urban pripravili v amfiteátri Nad bôrami hneď dva medzinárodné programy – Hraj a spievaj Európa (sobota), Tance a piesne európskych národov (nedeľa). V amfiteátri pod sochou Juraja Jánošíka sa po prvý raz konalo Folkpódium (Bukasový masív).

32. ročník /1994/

termín konania: 5. – 7. augusta 1994

miesto konania: Terchová:

účinkujúci zo Slovenska (výber): Romathan, folklórne súbory Stavbár, Poľnohospodár, Pupov, spevácka skupina Povoja, cimbalová muzika Javorinka, ľudové hudby Miroslava Dudíka, Miroslava Potfaja, Jedľovina, z Horného Vadičova, Viliama Mešku, Vincenta Rybára, Jána Rybára, bratov Bobáňovcov, Darina Laščiaková, Mária Mačošková, Katarína Hološková, Ján Ambróz, Milan Chvastek, Viliam Meško, František Mucha, Ján Miho, Gabika Podhorská, Miloš Bobáň, deti z Terchovej (Malý Rozsutec) ľudoví rozprávači Aťa Klimová,Ondrej Hronec-Horehronec, skupina Mloci

účinkujúci zo zahraničia: Hradišťan (Česká republika), ľudové hudby Plommonkärnorna (Švédsko), Ternogo Pole (Ukrajina), Andodrom (Maďarsko), Hem (Bulharsko), Tutki (Poľsko)

sprievodné programy: vernisáž výstavy Z tvorby terchovských ľudových umelcov

(Obecný úrad v Terchovej); vernisáž výstavy fotografií Terchovský svet optikou Karola Plicku (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); vernisáž výstavy obrazov Zdislawa Walczaka zo Zakopaného, Poľsko (Obecný úrad v Terchovej).

Festivalový program v 90. rokoch významne obohatili výstavy fotografií, reflektujúce Jánošíkov kraj. Súčasťou týchto pôsobivých výstav boli aj reprezentačné knižné publikácie a katalógy. Bohaté informácie o programe podujatia a účinkujúcich (vrátane bohatej fotodokumentácie) ponúkal festivalový bulletin. Všetky spomínané tlačoviny dlhodobo pripravoval Peter Cabadaj.

... V tomto roku k nám pricestovali tropické horúčavy, pričom sa vo všeobecnosti vie, že keď v Terchovej slávia zbojníckeho kapitána Jurka Jánošíka, nebesia plačú. Isto-iste ste zvedaví, ako to všetko teraz dopadne. My tiež, a tak navrhujeme riešenie: príďte do Terchovej a spoločne uvidíme. Že čo? No predsa kvalitný program venovaný všetkým priaznivcom nášho podujatia a milovníkom Jánošíkovho kraja. Náš národný hrdina vo svojom doposiaľ nepublikovanom testamente uviedol, že by si v roku 1994 želal niečo veľkolepé. A keď to Jánošíkovi niekto splní, prezradí náhodnej spriaznenej duši vo sne, kde zakopal svoje dukáty. Takže neváhajte, príďte a možno budete mať i šťastie." (Peter Cabadaj, programový bulletin Jánošíkových dní 1994, s. 5)

33. ročník /1995/

termín konania: 4. – 6. augusta 1995

miesto konania: Terchová

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Vepor, Bystričan, Vatra, Rozsutec, Stavbár, Pupov, Romathan, ľudové hudby Štefana Molotu, Ponitran, Jedľovina, Hrončekovci, Bobáňovci, Bratia Muchovci, Monika Kandráčová s rodinou, Ján Palovič, Anna Molnárová

s dcérami, Vincent Rybár s rodinnou muzikou, Milan Chvastek, František Mucha, Vincent Krkoška, deti, muzikanti a speváci z Terchovej, skupiny Arzén, Ploštín Punk

účinkujúci zo zahraničia: ľudové hudby Janusza Karpiela (Poľsko), Akuly (Bolívia)

sprievodné programy: vernisáž výstavy Z tvorby terchovských ľudových umelcov (Obecný úrad v Terchovej); vernisáž výstavy fotografií Karola Skřipského Počaril mu tento kraj (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej).

V roku 1995 podporila festival švajčiarsko-slovenská kultúrna nadácie Pro Helvetia. Práve od 33. ročníka sa neodmysliteľnou súčasťou „horúčky sobotňajšej noci“ stal ohňostroj. Pred konským vozovým sprievodom (v nedeľu predpoludním) bol slávnostne odhalený terchovský erb a vztýčená nová zástava obce (diela akad. sochára Milana Opalku). Za zmienku stojí aj účasť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča

a viacerých ministrov. Návštevy politických špičiek (vrátane prezidentov republiky) sa stali v ďalších rokoch samozrejmosťou.

Aj keď tohtoročné Jánošíkove dni nemajú nijaké okrúhle výročie, predsa ide o výnimočný ročník. Istotne sa opýtate prečo, takže tu je promptne naša odpoveď: Náš medzinárodný folklórny festival sa v tomto roku dožil Kristových rokov a na ich počesť si terchovskí organizátori symbolicky štrngli so svojim susedom zo Žiliny. Spoločný prípitok sa niesol vznamení myšlienky, že od roku 1995 bude Jánošíkov sviatok organizovať spoločne Obec Terchová a Mesto Žilina. V tejto chvíli vyslovujeme aspoň trúfalé presvedčenie, aby naša čerstvo započatá spolupráca pretrvala prinajmenšom ďalších tridsaťtri rokov. A potom sa uvidí!“ (Peter Cabadaj, programový bulletin Jánošíkových dní 1995, s. 2)

34. ročník /1996/

termín konania: 2. – 4. augusta 1996

miesto konania: Terchová

účinkujúci zo Slovenska(výber): folklórne súbory Dopravár, Turiec, Skorušina, Oravan, Vtáčnik, Rozsutec, Stavbár, Pupov, ľudové hudby Miroslava Dudíka, Štefana Molotu, Júliusa Bartoša, Bratia Muchovci, Milan Chvastek, Martin Ťapák, Darina Laštiaková, Monika Kandráčová, Katarína Hološková, Anna Molnárová s dcérami, Ondrej Molota, Ján Ambróz, Milan Križo, Rudolf Patrnčiak ml., deti, muzikanti a speváci z Terchovej, herci Július Pántik, Božidara Turzonovová, organista Ján Vladimír Michalko, Pavol Hammel, skupina Fragment

účinkujúci zo zahraničia: folklórny súbor Tuna Academica de Aveiro (Portugalsko), ľudová hudba Frifot (Švédsko), cimbalová muzika Strážničan (Česká republika)

sprievodné programy: hudobno-poetické pásmo Modlitba za Slovensko, venované Roku slovenskej hudby (Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej); vernisáž výstavy Z tvorby ľudových umelcov (Obecný úrad v Terchovej); vernisáž výstavy fotografií Milana Šaradina Vrátna - dolina Malej Fatry (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); vernisáž výstavy Maľba na skle Janiny Jaroszovej zo Zakopaného, Poľsko (Obecný úrad v Terchovej).

Piatkový večerný program s názvom Keď som šiel do neba, šiel som po rebríku bol venovaný 65-ročnému jubilantovi Milanovi Chvastekovi. Sobotňajší večerný program Na tvári piesne režíroval Samuel Smetana, záverečný galaprogram Naše vyznanie Jánošíkovmu kraju mal pod režijnou taktovkou Miroslav Dudík. S veľkým záujmom a ohlasom sa stretol aj spoločný koncert Pavla Hammela s Bratov Muchovcov v amfiteátri pod sochou Juraja Jánošíka.

Živly pozemské sa spojili, aby vytvorili malebnosť kraja Jánošíkovho. Kraje pôvabných horských hrebeňov, neporovnateľných ľúbezností, kraje divokých strmín, kraje ďalekých horizontov, širokých rozhľadov a krištáľových vôd, kraje nízkych, stále zošerených tiesňav, búriacich sa vodopádov horských bystrín, kraje horských samôt, pod horami učupených dedín, kraje poniklecov a horcov. Skvostom tejto krajinnej scenérie, miestom, kde osobitý charakter rozorvaných divokých brál a vôd, zarámovaných mäkkosťou trávnatých hrebeňov, vystupuje najtypickejšie, je Vrátna - dolina Malej Fatry!“ (Milan Šaradin, katalóg výstavy)

35. ročník /1997/

 termín konania: 1. – 3. augusta 1997

miesto konania: Terchová, Žilina

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Ekonóm, Turiec, Drevár, Petrovičan, Rozsutec, Pupov, Bratia Muchovci, ľudové hudby Kriváň Jánošík, Bobáňovci, Hanuliakovci, Ján Ambróz, Vincent Rybár, Milan Chvastek, Miroslav Vallo, Viliam Meško, Ján Miho, Vincent Krkoška, deti a mládežníci z Terchovej (Malý Rozsutec, Terchovček, Damit), Žiliny, moderátor Jozef Pročko, Robo Kaizer, skupina Arzén

účinkujúci zo zahraničia: Jožka Černý (Česká republika), folklórne súbory Monte Patulo (Taliansko), Željezničar (Chorvátsko), Studienka (Maďarsko)

sprievodné programy: vernisáž výstavy fotografií Eugena Lazišťana Malofatranské obrázky, spojená s prezentáciou knižnej publikácie Vtedy v Jánošíkovom kraji (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); vernisáž výstavy obrazov Františka Muchu a výstavy z tvorby ľudových obrazov (Obecný úrad v Terchovej); koncert Štátneho komorného orchestra Žilina, dirigent Leoš Svárovský, sólista: Dalibor Karvay – husle (Kostol svätých Cyrila

a Metoda v Terchovej).

 „Po rokoch som mala možnosť nerušene sledovať program v poradí už 35. ročníka Jánošíkových dní. Mala som nádherný pocit z toho, že na oslavách sa nezúčastňujú len Terchovci, ale že do obce prichádzajú aj návštevníci z celého Slovenska i zo zahraničia. Svedčili o tom poznávacie značky na motorových vozidlách.

... S duchom kultúry som strela nielen v amfiteátri Nad bôrami, kde sa konali hlavné programy, ale aj na krásnej výstave z tvorby ľudových umelcov regiónu. Z každého výrobku dýchala nielen zručnosť, ale i láska k tomu, čo bolo vytvorené. Dôstojný rámec dostala tiež výstava Františka Muchu pri príležitosti jeho 50. narodenín. Zaujali ma portréty, ktoré boli skutočnými podobizňami nielen nositeľov ľudovej kultúry, ale aj postáv slovenského i svetového umenia. Od vernisáže prichádzali stále noví a noví návštevníci, ktorí sa medzi sebou rozprávali, že podujatia, akými sú výstavy, len vyzdvihli význam Jánošíkových dní.

... Cennou pamiatkou mi zostane pútavo skoncipovaný programový bulletin, ktorý bol vynikajúcim festivalovým sprievodcom a priblížil zaujímavých účinkujúcich. Osobitne ma zaujala prvá strana bulletinu - letecký pohľad na Terchovú. Ide o pohľad na krásu prírody, v lone ktorej má svoje miesto naša Terchová. Mám ju tu ako na dlani. Cítim, ako otvára svoje srdce i dušu tým, ktorí sem prichádzajú obdivovať jej krásu i krásu jej okolia a užívať pohostinnosť tunajších ľudí.

... Potešilo ma, že oproti minulosti bolo lepšie postarané o občerstvenie návštevníkov... Cesty od Žiliny i Párnice boli preplnené. Autá postupovali pomalšie, ťažko sa im hľadalo voľné miesto na parkovanie. Zostáva otáznik, ako sa v budúcnosti podarí vyriešiť rozptyl takejto záplavy vozidiel.“ (Oľga Chudovská, noviny Terchová, roč. 8, 1997, č. 11 – 12, s. 32)

36. ročník /1998/

termín konania: 31. júla – 2. augusta 1998

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 40 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Lipa, Jánošík, Rozsutec, Stavbár, Považan, Šafran, Pupov, ľudové hudby z Čierneho Balogu, bratov Bobáňovcov, Damit, Bratia Muchovci, Jánošík, Terchovan, Sokolie, Miroslav Vallo, Milan Chastek, deti z Terchovej (Malý Rozsutec, Terchovček), Žiliny, moderátori Jozef Pročko, Boris Glatter, skupiny LOJZO, Nový album, Bukasový masív, Arzén, Marian Greksa, Michal Kovalčík

účinkujúci zo zahraničia: folklórne súbory Šafárik (Srbsko), Slovenka (Ukrajina), Bratja Banas (Chorvátsko), Piliš (Maďarsko), Klasy Skus (Srbsko), ľudová hudba Juru Petrů (Česká republika)

sprievodné programy: vernisáž výstavy Eugena Weinera Reminiscencie, spojená s prezentáciou knižnej publikácie Na osobnú nôtu (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); vernisáž výstavy drevorezieb Dušana Púčeka (Obecný úrad v Terchovej); komorný koncert Close Harmony Friends (Kostol svätých Cyrrila a Metoda v Terchovej); country bál (šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami).

Organizátori festivalu museli často čeliť kritickým hlasom, ktoré sa vzťahovali na programovú skladbu Jánošíkových dní. Peter Cabadaj, dramaturg a hovorca podujatia, vtedy reagoval aj takto: „... Nechceme kopírovať tradičné (a v mnohých ohľadoch až tvrdohlavo konzervatívne) scenáre z Východnej či Detvy. Naopak, ponúkame ojedinelú symbiózu rozličných hudobných žánrov, ľudových remesiel, výtvarno-fotografického rozmeru, duchovnej dimenzie a premyslenej masovej zábavy. Isteže, takáto dramaturgia musí mať nielen svojich nadšených prívržencov, ale aj niekoľkých ostrých kritikov. Tí druhí sa vytrvalo snažia organizátorom Jánošíkových dní podsunúť tendenciu, že v prípade terchovského festivalu ide o akési ,dehonestovanie´ zmyslu folklórnych podujatí a posolstva ľudovej tradície. Takéto a im podobné necitlivé tvrdenia majú však jednu ,chybičku krásy´; nepochopili, pretože z rôznych (hlavne subjektívnych(( príčin pochopiť nechcú, že Jánošíkove dni sa vydali už dávnejšie na inú obsahovú cestu. Cestu, ktorá prirodzeným spôsobom zohľadňuje skutočnosť, že do Terchovej každoročne prichádza široké divácko-poslucháčske spektrum, ktoré by veľmi rado okrem všadeprítomného folklóru privítalo niečo, čo taktiež ulahodí ušiam, očiam i srdcu.“ (Národná osveta, č. 13/2000, s. 5)

37. ročník /1999/

termín konania: 30. júla – 1. augusta 1999

miesto konania: Terchová, Žilina

účinkujúci zo Slovenska (výber): folklórne súbory Mostár, Drevár, Krompašan, Skorušina, Turiec, Rozsutec, Stavbár, Pupov, folklórne skupiny z Nižnej na Orave, Damit, ľudové hudby Spodľadonhory, z Čierneho Balogu, Jánošík, Sokolie, bratov Mažgútovcov, Milan Chvastek, František Mucha, Ján Miho, Vincent Krkoška, Miloš Bobáň, deti z Terchovej (Terchovček), Zázrivej, Bolerázu, Žiliny, skupiny Ghymes, Gladiátor, Arzén, Borovienka z Lančára

účinkujúci zo zahraničia: Viera Bílá so skupinou Kale (Česká republika), súrodenci Rothovci (Švajčiarsko)

sprievodné programy: country bál (šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami).

Stabilnými členmi organizačného štábu Jánošíkových dní boli v 90. rokoch Rudolf Patrnčiak (organizačný šéf, vedúci dramaturg) a Peter Cabadaj (dramaturg, hovorca). Niekoľko rokov

v ňom aktívne pracovali Pavol Krištofík (starosta Terchovej), Jozef Mičo (stavebná firma DAMIT Terchová), Jana Uhliariková (agentúra Rock – Pop Bratislava) a Viktória Dikošová (Mestský úrad Žilina).

... Vždy prvý augustový víkend sa Terchová stáva mekkou ľudovej tvorivosti, či už hudobnej, výtvarnej alebo divadelnej. Okrem toho si tisícky nadšených návštevníkov mohli skonfrontovať úroveň domáceho folklórneho umenia so zahraničnou... Amfiteáter Nad bôrami sa na tri dni stal dejiskom výnimočného podujatia vysokej kultúrnej úrovne. Okrem prezretia festivalového programu si mohli návštevníci vyskúšať pravé krpce či opasok, zaplieskať si bičom, alebo si vybrať z bohatej ponuky výrobkov kovotepcov či keramikárov. Pre deti boli pripravené iné lákadlá - lunapark, bohaté a rozmanité občerstvenie a pod. Každý si prišiel na svoje. Atmosféra bola výborná aj zásluhou skvelej organizácie. Pozoruhodné bolo, že aj miestni podnikatelia si uvedomili, že ak pomôžu, všetko sa im vráti v podobe spokojnosti návštevníkov.“ (Juraj Turis ml., Národná obroda, 5. 8. 1999, s. 2)

38. ročník /2000/

termín konania: 4. – 6. augusta 2000

miesto konania: Terchová, Žilina

účinkujúci zo Slovenska (výber): Diabolské husle, Pavol Hammel & Terchovský All Stars folklórne súbory Topľan, Váh, Kelčovan, Skorušina, Flajšovan, Striebornica, Stavbár, Rozsutec, Pupov, folklórne skupiny z Poník, Dlhého Poľa, Petrovíc, ženská spevácka skupina Podolie, ľudové hudby z Čierneho Balogu, Jána Patrnčiaka, Starý Rozsutec, Jánošík, Milan Chvastek, Ján Miho, Martin Panák, deti z Terchovej (Terchovček, Jánošíček), Belej, Zázrivej, Žiliny, Martina, skupina Arzén a jej hostia

účinkujúci zo zahraničia: Muzika z Poronina (Poľsko), cimbalová muzika Soláň (Česká republika)

sprievodné programy: vernisáž výstavy jubilujúceho výtvarníka Zdena Horeckého Návraty (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej).

Nesmiete si v Terchovej ,úhnúť´ viac, ako je zdravé, lebo si na vás neposvietia uniformovaní muži, ale vraj akýsi svetlonos. Namiesto hlavy má veľké záhadné okrúhle svetlo. Ponaháňa vás po chotári, prenasleduje až do dvora a vo vrchole hnevu vám na dome môže aj ocikať okná - odvolávam sa na miestne príhody či povery. Nehrozí vám to, ak sa naplno a v medziach zdravého uvoľnenia oddáte vystúpeniam na medzinárodnom folklórnom festivale Jánošíkove dni... Mnohí návštevníci mali veru čo robiť, aby stihli vidieť každý z atraktívnych programov tridsiateho ôsmeho ročníka. Voňala tam človečina, borovice, syrové korbáčiky, halušky, klobásky, rôzne opekané špeciality domácej kuchyne. Zmes týchto najfantastickejších vôní z vás o niekoľko minút po vystúpení z auta vyfúka napätie, zlosť a stres. V žalúdku a v hlave vám koluje nedočkavý pocit, že sa s niekým musíte rýchlo do bezvedomia vyrozprávať, zasmiať, vypiť si. Túžite stihnúť všetko a objať celý svet. V prípade núdze máte kde zložiť kosti. Ubytujú vás v hociktorom dome. Tisícky fanúšikov si už zvykli, že ich organizátori prekvapia niečím novým a najmä dobrým.“ (Juraj Soviar, Nový deň, 11. 8. 2000, s. 6)

39. ročník /2001/

termín konania: 3. – 5. augusta 2001

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 50 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Heľpan, Mostár, Dudváh, Rozsutec, Stavbár, Pupov, folklórne skupiny z Terchovej, Petrovíc, Turia, Štiavnika, ženská spevácka skupina Podolie, ľudové hudby Baločkári, Bratia Muchovci, Starý Rozsutec, Miloša Bobáňa, Tóna Remiša, Mažgútovci, Hanuliakovci, Sokolie, Ján Ambróz, Milan Chvastek, Viliam Meško, František Mucha, Gustáv Obšívan, Vincent Krkoška, deti z Terchovej (Terchovček, Jánošíček), Zázrivej, Žiliny, moderátorka Kvetka Horváthová, skupiny Jej družina, Arzén Aya

účinkujúci zo zahraničia: Vlasta Redl (Česká republika((, folklórny súbor Révele (Litva) K.U.D. Dimitrije Tucović (Srbsko), Ziemia rajczanska (Poľsko)

sprievodné programy: vernisáž výstavy Martin Benka a Jánošíkov kraj (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); vernisáž výstavy Víta Pieša Drevo, koža, kov v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom); vernisáž výstavy Tibora Mahúta Odkliata krása (Obecný úrad v Terchovej).

... V rámci 39. ročníka Jánošíkových dní v Terchovej sprístupnilo Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum v Martine zo zbierkového fondu Múzea Martina Benku výstavu Martin Benka a Jánošíkov kraj. Výstava predstavuje výber z diela tohto významného umelca priamo v súvislosti s touto lokalitou a, hlavne, národným hrdinom Jurajom Jánošíkom. Svoju výtvarnú inšpiráciu hľadal Benka v Terchovej po viacero rokov a z jeho častých návratov sem vznikli významné výtvarné diela, ktoré si svojím osobitným výtvarným poňatím získali obdiv nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tomuto nevšednému kútu Slovenska venoval Benka najviac pozornosti v 30. rokoch minulého storočia. Uvedené obdobie je na výstave zastúpené kresbami ceruzou a olejomaľbami na lepenke, z ktorých priamo čerpal námet pre výtvarné dielo Krajina z Terchovej (1936). Toto dielo patrí k umeleckým skvostom nielen na tejto výstave, ale aj v celej tvorbe Martina Benku. Súvisí s ním tiež vystavená poštová známka, ktorá – tak isto ako obraz – získala medzinárodné ocenenie.“ (Anna Oláhová, Nový Život Turca, 21. 8. 2001, s. 4)

40. ročník /2002/

termín konania: 2. – 4. augusta 2002

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 65 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Bratia Muchovci & Pavol Hammel, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, Terchovský Junior String orchestra, Terchovský Junior helligon Big Band, folklórne súbory Jánošík, Rozsutec, Stavbár, Rovňan, Skorušina, Jahodná Pupov, folklórne skupiny zo Štiavnika, Dlhého Poľa, spevácke skupiny z Terchovej, Bohdanoviec nad Trnavou, Jarabiny, ľudové hudby Baločkári, spod Spodľadonhory, bratov Bobáňovcov, Jána Patrnčiaka, bratov Chudobovcov, Jánošík, Milan Chvastek, Darina Kohútová Hanuliaková, Viliam Meško, František Mucha, Ján Miho, Ladislav Hanuliak, Jaroslav Gažo, Vincent Krkoška, deti z Terchovej (Terchovček), Zázrivej, Žiliny, moderátor Boris Kršňák, Kajzer & Meluš, Ivan Vojtek, Anna Šišková, Oľga Záblacká, skupiny Žena z lesoparku, Para, Arzén

účinkujúci zo zahraničia: Čechomor (Česká republika), Toggenburger Original Striichmusig (Švajčiarsko), folklórny súbor Jezero (Srbsko), muzikanti zo Zakopaného (Poľsko)

sprievodné programy: vernisáž výstav Zdena Horeckého (Krajina Juraja Jánošíka)

a Františka Muchu (Portréty) vo vysunutej expozícii Považského múzea v Terchovej.

„... Ak sa pýtate na trvalku Jánošíkových dní, mnohí sa vzácne zhodnú na tom, že je ňou nedeľný konský vozový sprievod. Majitelia ťažných koní (v ostatných rokoch aj koní ušľachtilejších plemien) vyparádia svoje tátoše a ťahajú na nich vyzdobené kone hore Terchovou do tiesňav vápencovej doliny Vrátnej. Stretnutie terchovských chlapov z lesov, či roľníkov, ktorí nevynechali ani jeden zo štyridsiatych ročníkov... Tri aj viac dní pred slávnostnou folklórnou nedeľou čistia statné a robotné kone, kŕmia ich ovsenými lahôdkami, aby nikto nepochyboval o tom, že aj furman je človek kultúrneho razenia.“ (Dušan Mikolaj, Nový deň, 8. 8. 2002, s. 11)

... V sobotu si v programe Ako naučila Terchová svet hrať ovácie publika získal Terchovský symfonický orchester pod taktovkou Ruda Patrnčiaka a štyria tenori – Fero Mucha, Vinco Krkoška, Jaro Gažo a Laco Hanuliak. Nuž, čože je to štyridsiatka? Tradičné gazdovské muziky, nedeľný vozový sprievod, tradične príťažlivý program a rekordný výskyt muzikantov na metri štvorcovom. A čo festivalu zaželať do ďalších rokov (okrem nových parkovacích miest)? Pokoru, lásku, aj odvahu uchovať tajomstvo terchovskej nebeskej muziky, tak ako okolité bralá chránia poklady toho beťára Jánošíka, kvôli ktorému vždy začiatkom augusta nad Terchovou hrmolí...“ (Beáta Jarošová, Žilinský večerník, 6. 8. 2002, s. 1)

41. ročník /2003/

termín konania: 1. – 3. augusta 2003

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 68 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Diabolské husle, primáši Robo Puškár, Ján Merky Mrenica, Bohumil Smejkal, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Šarišan, Podpoľanec, Topľan, Družba, Rozsutec, Rovňan, Drevár, Pupov, folklórne skupiny zo Štiavnika, Petrovíc, ľudové hudby Baločkári, Bratia Muchovci, Nebeská muzika, Jánošík, Jozefa Ďuračku, Milan Chvastek, Helena Záhradníková, František Mucha, Miloš Bobáň, Vincent Krkoška, Detský heligónkový orchester, deti z Terchovej (Chotár, Terchovček), moderátori Boris Kršňák, Kajzer & Meluš, Lucia Michaláková, Michal Dočolomanský, Janko Kuric, Zuzana Mojžišová, skupiny Pressburger Klezmer Band, Vidiek, Jej družina, Drišľak, Aya

účinkujúci zo zahraničia: folklórny súbor K.U.D. Matija Gubec (Chorvátsko), Muzika Srbska (Srbsko), Toč kolotoč (Česká republika), Muzika Jana Karpiela (Poľsko)

sprievodné programy: country bál (šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami); výstava fotografií Cezaryho Rózalskeho z Poľska (Reštaurácia kultúrneho domu).

Na sklonku roka 2003 vyšla historický prvá knižná monografia obce Terchová. V jej obsahovej časti, samozrejme, nechýbajú ani riadky venované Jánošíkovým dňom. Okrem iného sa v publikácii uvádza, že „od roku 1991 majú Jánošíkove dni charakter medzinárodného folklórneho festivalu. Za ten čas sa v Terchovej predstavili súbory, skupiny

a sólisti z mnohých krajín sveta (Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Švédsko, Rakúsko, Belgicko, Švajčiarsko, Česká republika, Poľsko, Chorvátsko, Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina, Lotyšsko, Mexiko, Bolívia...). Programová časť festivalu je mimoriadne pestrá a v príťažlivej harmónii sú kultivovane prepojené folklórne pásma s inými hudobnými žánrami. Celkový profil podujatia umocňujú rôzne sprievodné akcie, medzi ktoré patria hlavne výstavy (ľudoví umelci, profesionálni výtvarníci, fotografi, zberatelia) a ukážky ľudových remesiel. Neodmysliteľnou zložkou “ terchovského štátneho sviatku“ býva od roku 1968 divácky atraktívny konský vozový sprievod – s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií (za aktívnej účasti krojovaných muzikantov a spevákov).

Už vyše 40 rokov prichádzajú do Terchovej tisícky priaznivcov ľudového umenia a folklóru z domova i zo zahraničia, aby sa v rámci Jánošíkových dní spolupodieľali na neopakovateľnej atmosfére, ktorá je pre tento festival už od jeho zrodu taká príznačná. Dramaturgia podujatia nekopíruje tradičné folklórne scenáre z Východnej alebo Detvy. Naopak, terchovský medzinárodný festival má ambíciu osloviť a zaujať čo najširšie divácke spektrum.“ (Cabadaj, P. - Križo, V.: Terchová. Obec Terchová 2003, s. 45)

42. ročník /2004/

termín konania: 30. júla – 1. augusta 2004

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 75 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Vrchárska muzika, Bratia Muchovci, Nebeská muzika, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Liptov, Rozsutec, Stavbár, Rovňan, Pupov, Blanciar, Zlatka Berkyová & Zacharovci, ľudové hudby z Čierneho Balogu, Sokolie, Hnojňané, Ladislav Hanuliak, Vincent Krkoška, Miloš Bobáň, Martin Dikoš, deti z Terchovej (Chotár, Terchovček), Zázrivej, Žiliny, moderátori Oľga Záblacká, Kajzer & Meluš, Lucia Michaláková, Peter Stašák, Marián Slovák, skupiny Mloci, I.M.T. Smile, Aya

účinkujúci zo zahraničia: Trubački Orchestra R. Vitezovića (Srbsko), Fleret & Jarmila Šuláková (Česká republika), folklórne súbory K.U.D. Matija Gubec (Chorvátsko), Vlčnov (Česká republika), Kapela Skalni (Poľsko)

sprievodné programy: vernisáž výstavy Štyri ročné obdobia – drotárske umenie Márie Porubčanskej-Bárdyovej v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom); výstava Rada Vojteka Ikarov návrat (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej).

Štyridsiaty druhý ročník podujatia sa do histórie zapísal rekordnou diváckou účasťou. Počas troch festivalových dní sa na atraktívnych multižánrových programoch zúčastnilo úctyhodných 75 000 záujemcov. Výraznou mierou k tomu dopomohlo aj pekné letné počasie. Jánošíkove dni v Terchovej sa tak stali v roku 2004 divácky najväčším kultúrnym podujatím na Slovensku

43. ročník /2005/

termín konania: 4. – 7. augusta 2005

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 50 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Zlaté husle, folklórne súbory Šarišan, Topľan, Mostár, Jedľovina, Drevár, Rozsutec, Rovňan, Pupov, ľudové hudby z Čierneho Balogu, Spodľadonhory, Tibora Sedliaka, Borievka, Hnojňané, Bratia Muchovci, Nebeská muzika, Monika Kandráčová s rodinnou kapelou, Mária Mačošková, Ján Ambróz, Mária Eliášová, Viliam Meško, Zlatka Berkyová, deti z Terchovej (Terchovček, Chotár), Veľkého Rovného, Žiliny, moderátor Rasťo Piško, skupiny Arzén, Aya

účinkujúci zo zahraničia: folklórne súbory Peštiš a Nová Huta (Rumunsko), Jaworze (Poľsko), Cesis Castle Chór a Sadancis (Lotyšsko), Muzika Karpieli (Poľsko), Ida Kelarová (Česká republika)

sprievodné programy: vernisáž autorskej výstavy Františka Muchu Terchovská krajina

a portréty v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom); vernisáž výstavy drevorezieb jubilanta Vila Mešku (Obecný úrad v Terchovej).

 V roku 2005 ukončila obec Terchová dlhoročnú spoluprácu s umeleckou agentúrou Rock – Pop Bratislava. Stabilnými a osvedčenými hlavnými partnermi obce sú odvtedy Žilinský samosprávny kraj – Krajské kultúrne stredisko v Žiline a Mesto Žilina. Svoje pevné zloženie má aj organizačný štáb (Viktor Vallo – starosta obce, Peter Cabadaj, Soňa Řeháková, Marián Zajac, František Kadaš, Rudolf Patrnčiak, Jozef Krška).

Neodmysliteľnou súčasťou propagácie Jánošíkových dní sa stali Teleráno v televízii Markíza, bilbordy, filmy Milana Kosca... Autorom festivalového vizuálu v rokoch 2005 – 2007 bol martinský výtvarník Igora Štrbík. Do programovej zložky sa výraznejšie zakomponovali komorne ladené podujatia.

 „O tradícii, tradíciách sa zvykne v našich končinách hovoriť často, najmä však vtedy, keď chceme na nejakej slávnosti (viac pateticky ako vecne) zvýrazniť význam a odkaz kultúrneho dedičstva, posolstva otcovizne. Všeobecne platí, že tradície či návraty ku koreňom majú z hľadiska každého spoločenstva hlboký a nezastupiteľný význam. Na tomto suchom tvrdení nič nemení ani fakt, že práve v mene rôznych "tradícií" sa až pričasto znásilňuje historická pravda a vedome útočí na nižšie pudy ľudského rodu.

Slovensko sa považuje za krajinu, ktorá si ctí svoje korene, symboly a hlási sa k odkazu minulých vekov. Každoročne to napríklad môžeme pozorovať na folklórnych festivaloch, ponúkajúcich všakovaké reflexie aktuálneho stavu našich návratov k prameňom národnej tradície. Nebuďme kritickí ani zlomyseľní, buďme radšej radi, že nás folklór (v autentickej, štylizovanej či inej podobe) stále magicky priťahuje množstvo zvedavých a po zážitkoch úprimne túžiacich divákov. Mladých i tých skôr narodených. „Terchovský štátny sviatok“ Jánošíkove dni už roky rokúce viac ako presvedčivo potvrdzuje platnosť uvedených slov.

Optimizmom nás môže napĺňať poznanie, že sa nebojíme a najmä nehanbíme ponúknuť Európe (svetu(( svoju tradíciu. Práve v dnešnom čase je možno viac ako kedykoľvek predtým dôležité byť v tom najlepšom slova zmysle samým sebou. Upozorňujme teda na seba duchovným odkazom našej tradície, obsahom vlastného bytia a kvalitou ponúkaných výstupov. Len tak sa môžeme časom stať medzinárodne rešpektovaným a najmä známejším spoločenstvom v rodine európskych štátov.“ (Peter Cabadaj, noviny Terchová, roč. 16, 2005, č. 4, s. 1)

44. ročník /2006/

termín konania: 2. – 6. augusta 2006

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 50 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Lúčnica, Vrchársky orchester, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčikom, folklórne súbory Šarišan, Zemplín, Javorník, Rozsutec, Pupov, Flajšovan, Stavbár, ľudové hudby z Čierneho Balogu, Petra Kuštára, Hnojňané, Bratia Muchovci, Nebeská muzika, Ťažká muzika, Trio z Chotára, Závadské ženy, František Mucha, Ján Miho, deti z Terchovej (Terchovček, Chotár), Martina, Veľkého Rovného, Hvozdnice, Štiavnika, moderátor Rasťo Piško, skupiny Rangers, Družina, Arzén, Aya, Chimera

účinkujúci zo zahraničia: folklórne súbory Grubišno Polje (Chorvátsko), Šumavan (Česká republika), goralská kapela Beskid, Zakopiany, goralská kapela Janusza Karpieľa (obe z Poľska)

sprievodné programy: program venovaný Darine Kohútovej-Hanuliakovej pri príležitosti udelenia Čestného občianstva obce Terchová in memoriam (Kultúrny dom A. Hlinku v Terchovej); vernisáž výstavy gobelínov a váz Jána Laurenčíka v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom).

45. ročník /2007/

termín konania: 1. – 5. augusta 2007

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 65 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Diabolské husle, tanečná skupina Čarovné ostrohy, SĽUK – senior Old Stars, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Lipa, Zemplín, Jánošík, Rozsutec, Stavbár, Rovňan, Pupov, folklórne skupiny z Telgártu, Podkoníc, Zuberca, Važca, Hvozdnice, Štiavnika, ľudové hudby z Čierneho Balogu, Kolárovci, Hnojňané, Nebeská muzika, Bratia Muchovci, Ťažká muzika, Bobáňovci, Ján Berky Mrenica st., Darina Laščiaková, Anna Hulejová, Martin Babajak, Milan Križo, deti z Terchovej (Terchovček, Chotár), Zázrivej, Veľkého Rovného, Žiliny, moderátor Rasťo Piško, Sisa Sklovská, Michal Dočolomanský, Janko Kuric, skupiny Arzén, Ploštín Punk

účinkujúcizo zahraničia: ľudové hudba Hradišťan (Česká republika), Bartusia Obrochty (Poľsko), detský folklórny súbor Rozmarín (Rakúsko)

sprievodné programy: vernisáž slovensko-poľskej výstavy Jánošík – karpatský zbojník vo vysunutej expozícii Považského múzea v Terchovej; program venovaný Pavlovi Gáborovi st. pri príležitosti udelenia Čestného občianstva obce Terchová in memoriam (Kultúrny dom A. Hlinku v Terchovej); vernisáž výstavy fotografií Milan Kosec a Jánošíkove dni v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom); vernisáž výstavy Milana Mičienku Ozveny dreva (Kultúrny dom A. Hlinku v Terchovej).

46. ročník /2008/

termín konania: 31. júla – 3. augusta 2008

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 65 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Zlaté husle, Ivan Akimov a Kesaj Čhave, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Šarišan, Háj, Drevár, Turiec, Fatran, Rozsutec, Rovňan, Stavbár, Pupov, ľudové hudby z Čierneho Balogu, bratov Bobáňovcov, Skaličan, Hnojňané, Hanuliakovci, Bratia Muchovci, Nebeská muzika, Ťažká muzika, Trio z Chotára, ženská spevácka skupina Podolie, Jozef Turčan, Viliam Meško, deti z Terchovej (Terchovček, Chotár), Hvozdnice, Štiavnika, moderátori František Výrostko, Gabriela Tomajková-Gacíková, skupiny Družina, Arzén, Zuzana Smatanová

účinkujúci zo zahraničia: folklórny súbor z Lotyšska, Swetja (Česká republika)

sprievodné programy: slávnostné sprístupnenie novej stálej expozície Jánošík a Terchová pri príležitosti 320. výročia narodenia a 295. výročia úmrtia Juraja Jánošíka (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); divadelné predstavenie hry Jiřího Mahena Jánošík v prevedení Činoherného štúdia z Ústí nad Labem, Česká republika (amfiteáter pod sochou Juraja Jánošíka); vernisáž autorskej výstavy rezbára Jána Palka Dotyky s drevom v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom).

 46. ročník podujatia sa niesol v znamení 320. výročia narodenia a 295. výročia popravy Juraja Jánošíka. Najzásadnejšou novinkou festivalu bola skutočnosť, že po prvý raz do hlavného programu vstúpil Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý pripravil a finančne zabezpečil finále Jánošíkových dní (nedeľňajšie popoludnie). Po troch rokoch sa zmenil vizuál festivalu. Na základe výberového konania dostal po Igorovi Štrbíkovi príležitosť iný martinský výtvarník Ján Novosedliak (jeho stará mama pochádzala z Terchovej). Piatkový večerný program si prišiel pozrieť prezident Ivan Gašparovič, sobotňajší zas predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico.

Počas nedávneho slávnostného otvorenia Relaxačno-informačného centra TERCHOVEC (ako lokálpatriot vysoko oceňujem, že sa prijal práve tento názov) mi hlavou lietali rozmanité myšlienky. Premýšľal som o našich dnešných snaženiach, podobe ich výsledkov a najmä hrdosti, že máme čo prirodzene odovzdávať budúcim pokoleniam. A tak som si nevdojak spomenul na slová istého mysliteľa, ktorý kdesi napísal, že skúsenosti generácií a ľudí sú neprenosné, sú uzavreté. Človek nemôže odovzdať iným svoju vlastnú starobu, problémy alebo charakter, každý musí vždy všetko zakúsiť od začiatku sám, na vlastný účet, akoby predtým nikdy nič nebolo, akoby pamäť mohol mať len človek, a to len pre seba. Akoby ľudstvo vôbec nijakú pamäť nemalo. Naše odovzdávanie sa však o historickú pamäť opiera a priamo z nej vychádza.

Prehlbovanie odkazu dedičstva otcovizne sa stalo fundamentom rozvíjania súčasnej Terchovej, ktorej renomé dosahuje úctyhodných parametrov. Naplno sa prejavuje už veľa rokov aj počas Jánošíkových dní, predstavujúcich pomyselnú výkladnú skriňu prezentácie obce. V mojom ponímaní vždy išlo o viac ako len folklórny festival. Na vlastnej koži sme si odskúšali, ako chutí hľadanie vyprofilovaného obrazu podujatia, do ktorého sa v širokých súvislostiach zlievajú viera, historická pamäť, tradícia a ďalšie autentické ľudské hodnoty v kombinácii s hektikou, protirečivosťou a bezbrehým technicko-technologickým vývinom našej reality. A čo hreje na duši obzvlášť, podporuje nás množstvo ľudí, pre ktorých sa Jánošíkove dni stali dobrou adresou a neodmysliteľnou súčasťou letného koloritu.“ (Peter Cabadaj, noviny Terchová, roč. 19, 2008, č. 4, s. 1)

47. ročník /2009/

termín konania: 30. júla – 2. augusta 2009

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 75 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Cigánski diabli, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Karpaty, Hriňovčan, Bystrina, Kysučan, Váh, Fatran, Rozsutec, Stavbár, Skorušina, Javorník, folklórne skupiny zo Spišských Vlachov, Važca, Litovských Sliačov, Hrochote, Kolárovíc, ľudové hudby z Čierneho Balogu, Goral, Flisok, Vila Mešku, Jána Rybára, Jánošík, Bratia Muchovci, Nebeská muzika, Ťažká muzika, Hnojňané, deti z Terchovej (Terchovan, Chotár), Hvozdnice, Štiavnika, moderátori Andrej Bičan Gabriela Tomajková, Michaela Závodná, skupiny Karpatské horké, Arzén, Ploštín Punk, AYA, Sisa Sklovská, Tomáš Bezdeda

účinkujúci zo zahraničia: folklórne súbory Žar (Bulharska), Olšava (Česká republika), ľudová hudba Rzoz (Poľsko), folklórna skupina Zbojník a Skoronic (Česká republika)

sprievodné programy: Návraty k Jánošíkovi a remeslám (prezentácia remesiel a škola remesiel – pred budovou Obecného úradu v Terchovej); vernisáž výstavy rezbára Tibora Mahúta Bačovské pastorále v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom); spomienka na etnografa a dokumentaristu Martina Slivku pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín (Kultúrny dom A. Hlinku v Terchovej).

Jánošíkove dni 2009 sa niesli na vlne ideálneho letného počasia. Ani neviem po koľkých rokoch sa stalo, že z oblohy v priebehu celého podujatia (cez deň i v noci((( nespadla ani kvapka. Všetky programové celky sa preto bez väčších problémov i zbytočných stresov uskutočnili tak, ako boli zamýšľané a propagované na oficiálnych festivalových tlačovinách.... Celkovo išlo o 27 programových blokov, ktoré sa konali v siedmich priestoroch. V ich rámci vystúpilo vyše 1100 účinkujúcich zo štyroch krajín (Slovensko,Česká republika, Poľsko,Bulharsko). Naznačených 27 programov videlo dovedna 75 tisíc záujemcov, čo predstavuje vyrovnaný divácky rekord podujatia!

... Počas trvania festivalu sa o silnú propagáciu postarala Trnavská televízia, ktorá koprodukčnou formou odvysielala v priamom prenose piatkový a sobotňajší galaprogram v amfiteátri Nad bôrami. Išlo o vôbec prvé priame televízne prenosy v histórii Jánošíkových dní! Zo záverečného programu (nedeľa popoludní) pripravila spomínaná televízia záznam, podobne ako STV... Súhrnne sa o Jánošíkových dňoch 2009 odvysielalo v rôznych televíziách a rádiách zhruba 400 minút propagácie... V súvislosti s propagáciou festivalu nemožno obísť ani tradičné tlačoviny. So značným časovým predstihom bolo vytlačených takmer 6 tisíc propagačných materiálov (plagáty viacerých formátov((, letáky, katalógy, bulletin, noviny Terchová...). Plagáty propagovali podujatie nielen na teritóriu Terchovej, susedných obcí, Žiliny, Oravy, Kysúc, Turca a Bratislavy, ale zásluhou obetavých a vynachádzavých nadšencov aj na ďalších miestach Slovenska, či dokonca Moravy a Čiech.“ (Peter Cabadaj, noviny Terchová, roč. 20, 2009, č. 6, s. 8; fragment z hodnotiacej správy)

48. ročník /2010/

termín konania: 29. júla – 1. augusta 2010

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 65 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): SĽUK, Terchovský symfonický orchester s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Kopaničiar, Jánošík, Rovňan, Kysučan, Oravan, Liptov, Turiec, Rozsutec, folklórne skupiny z Poník, Liptovských Sliačov, Belej-Dulíc, ľudové hudby Ondreja Kandráča, Juraja Jánošíka, Nebeská muzika, Zbojnícka muzika, Hnojňané, Viliam Meško, Martinka a Miloš Bobáňovci, deti z Terchovej (Terchovček, Chotár), Rovinky, Strečna, Hvozdnice, Štiavnika, Žiliny, moderátori Andrej Bičan, Gabriela Tomajková, Michaela Závodná, skupiny Banda, Aya, Arzén, Ploštín Punk

účinkujúci zo zahraničia: Romafest (Rumunsko), folklórny súbor VSACAN (Česká republika)

sprievodné programy: Návraty k Jánošíkovi a remeslám (prezentácia remesiel a škola remesiel – pred budovu Obecného úradu v Terchovej); vernisáž výstavy krojov z Terchovskej doliny Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš, spojená s prezentáciou rovnomennej knihy (Krajské kultúre stredisko v Žiline); vernisáž výstavy jubilujúceho výtvarníka Jánošíkových dní Jána Novosedliaka (Relaxačno-informačné centrum TERCHOVEC).

V porovnaní s minulým rokom neboli Jánošíkove dni 2010 ani zďaleka v znamení optimálneho letného počasia. Záplavy z predchádzajúcich týždňov dvíhali pomyselný varovný prst a panovali veľké obavy, ako to všetko nakoniec dopadne. Chvalabohu, dopadlo to najlepšie, ako za daných podmienok mohlo. Všetky hlavné i sprievodné programy sa uskutočnili v súlade s pôvodnými zámermi, propagovanými vo festivalových tlačovinách.

Organizačný štáb sa podľa potreby schádzal od konca januára a v dostatočnom časovom predstihu mohol riešiť podstatné záležitosti i rôzne detaily. V dôsledku toho sme už v máji mali vytlačené pozvánky s programom a v polovici júna plagáty, ktoré sa okamžite distribuovali na príslušné miesta. Vyše mesiaca slovenské cesty lemovalo niekoľko desiatok bilbordov.... 430. výročiu prvej písomnej zmienky o obci Terchová bol venovaný pôsobivý program Ozveny Terchovej, ktorý pripravili Ondrej Demo a Rudolf Patrnčiak v spolupráci so Spolkomhudobného folklóru pri SHÚ a Slovenským rozhlasom - Rádiom Regina Banská Bystrica. Spomínaný program, ktorým vyvrcholil prvý festivalový deň, v priamom prenose odvysielal Slovenský rozhlas... Počas záverečného programu 48. ročníka Jánošíkových dní udelil župan Juraj Blanár Cenu ŽSK čerstvému sedemdesiatnikovi Viliamovi Meškovi za jeho celoživotný prínos v oblasti šírenia a propagácie ľudovej kultúry nášho kraja.“ (Peter Cabadaj, noviny Terchová, roč. 21, 2010, č. 6, s. 8 – 9; fragment z hodnotiacej správy)

49. ročník /2011/

termín konania: 28. – 31. júla 2011

miesto konania: Terchová, Žilina

počet návštevníkov: 60 000

účinkujúci zo Slovenska (výber): Čarovné ostrohy a orchester, Husľovačka, Nebeská muzika a jubilant Alojz Mucha, Trombitáši Štefánikovci, Terchovský symfonický orchester

s dirigentom Rudolfom Patrnčiakom, folklórne súbory Jánošík, Urpín, Považan, Váh, Skorušina, Drevár, Rozsutec, Rovňan, Oprášené krpce (seniori zo žilinských súborov), ľudové hudby Juraja Jánošíka, Zbojnícka muzika, Ťažká muzika, Sokolie, Hnojňané, Hanuliakovci, „Terchovskí dôchodci“, Ženy spod Rozsutca, Trio z Chotára, spevácka skupina Tíšina, Helena Záhradníková, Ján Miho a Chvastekovci, Miloš Bobáň, Martinka Bobáňová, deti z Terchovej, Martina, Žiliny, moderátori Marek Ťapák, František Výrostko, skupiny Aya, Chimera, Janka Holeštiaková a Veľký dom

účinkujúci zo zahraničia: Hudaki Village Band (Ukrajina), cimbalová muzika Kunovjan

(Česká republika), folklórny súbor Piliš (Maďarsko), goralská muzika Zakopiany (Poľsko), cimbalová muzika Čardáš (Česká republika)

sprievodné programy: Návraty k Jánošíkovi a remeslám (výstava, prezentácia remesiel a škola remesiel, odhalenie sochy Jánošíka a iné – pred budovou Obecného úradu v Terchovej); vernisáž výstavy ľudových hudobných nástrojov z Terchovskej doliny Nájdené struny stratených nôt v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom).

... Vždy platili a budú platiť slová, že ak odrežeme haluz tradície, ktorá drží pokope všetko historické a kontinuálne, spadneme do prázdna materiálneho otroctva, respektíve bahna všeobecného nihilizmu a relativizovania autentických ľudských hodnôt.

Otázky tradície, dedičstva otcovizne a človečenskej spolupatričnosti rezonujú už takmer polstoročie aj v rámci Jánošíkových dní. Nič na uvedenej konštatácii nemení ani skutočnosť, že v ostatných rokoch sa do pozície najvyššej prestížne dostala festivalová návštevnosť (divácky záujem). Prirodzene, každý má eminentný záujem na svojich podujatiach zarobiť, preto cielená masívna propagácia a reklama patria medzi prioritné kroky organizátorov.

Z tohto uhla pohľadu nepredstavuje ani Terchová nijakú výnimku. Na druhej strane platí tvrdenie, že si vážime našich verných divákov, priaznivcov a vytrvalo sa snažíme získavať si ich priazeň nielen propagačno-reklamnou kampaňou, ale najmä atraktívnym programom, kvalitne fungujúcimi službami a jedinečnou festivalovou atmosférou. Pri tom všetkom máme súčasne na pamäti nadčasový odkaz našej ľudovej tradície, vedomie kontinuity a výraznú duchovnú dimenziu zmyslu nášho konania.“ (Peter Cabadaj, noviny Terchová, roč. 21, 2010, č. 4, s. 1)

50. ročník /2012/

termín konania: 26. - 29. júla 2012

miesto konania: Terchová, Žilina

účinkujúci zo Slovenska (výber((: Lúčnica, Terchovský symfonický orchester, folklórne súbory Makovica, Rozsutec, Skorušina, Fatran, Drevár, Liptov, Považan, Rovňan, Stavbár, Chotár, Terchovec, folklórne skupiny Špačinčanka, Terchovskí seniori, ženské spevácke skupiny Podolie, Tíšina, Trio z Chotára, ľudové hudby Ďatelinka, Raslavičan, Bratia Minárikovci, Hnojňané, T12 a, Vila Mešku, Pupov, Jozefa Ďuračku, Juraja Jánošíka, Ťažká muzika, Helena Záhradníková, detské folklórne súbory Červené jabĺčko, Fialka, Cipovička, Ďumbier, Hajovček, Javorníček, Stavbárik, Turiec, Chotárik, Terchovček, moderátori František Výrostko, Gabriela Tomajková, Michaela Závodná, Radko Pažej, Alžbeta Švecová, skupiny Arzén, Kysucká muzika, Zuzana Smatanová

účinkujúci zo zahraničia: Národný folklórny súbor TANEC zo Skopje (Macedónsko), SS Paviete z Voroneža (Rusko), goralská muzika Karpieli z Koscieliska (Poľsko), cimbalová muzika OLiNa z Hodonína (Česká republika)

sprievodné programy: Návraty k Jánošíkovi a remeslám (špeciálna prehliadka Jánošíkovej expozície, prezentácia remesiel a škola remesiel, premietnutie etnografických filmov, razenie dukáta s motívom Jánošíka – pred budovou Obecného úradu v Terchovej); vernisáž výstavy kresieb Zdena Horeckého (Relaxačno-informačné centrum TERCHOVEC); vernisáž výstavy Fedora Vica Dereš (vysunutá expozícia Považského múzea v Terchovej); vernisáž výstavy Čriepky v kráse ukryté v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline (Makovického dom).

Obsahová podoba jubilejného 50. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej sa profilovala v zložitých podmienkach pokračujúcej finančnej krízy. Táto skutočnosť spôsobila, že sa od niektorých pôvodne zamýšľaných programov muselo z dôvodu nedostatku peňazí upustiť. Napriek všetkému sa podarilo pripraviť bohatý štvordňový program s atraktívnymi sprievodnými podujatiami. Organizačný štáb pracoval v zložení: Viktor Vallo (predseda), Peter Cabadaj (šéfdramaturg, hovorca), Soňa Řeháková, Marián Zajac, František Kadaš, Rudolf Patrnčiak, Jozef Krška. Pod autorstvo „jubilejného“ festivalového vizuálu sa podpísal výtvarník Ján Novosedliak.

Vo štvrtok 26. 7. 2012 sa v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Terchovej udeľovali ocenenia žijúcim osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o vznik, programové smerovanie, organizačné zabezpečenie, podporu a propagáciu Jánošíkových dní.

Zoznam ocenených osobností v abecednom poradí

Imrich Béreš, Juraj Blanár, Miloš Bobáň, Peter Cabadaj, Kazimír Cejpek, Pavel Daněk, Ondrej Demo, Jozef Ďuračka, Pavol Gábor ml., František Gažo, Viliam Gruska, Veronika Hajasová, Pavol Hammel, Augustín Hanuliak, Ladislav Hanuliak, Zdeno Horecký, Zlatica Humeníková, Peter Chmela, Igor Choma, Miroslav Jaroš, František Kadaš, Filip Komačka, Milan Kosec, Pavol Krištofík, Vladimír Križo, Vincent Krkoška, Jozef Krška, páter Pavol Kruták, Vladimír Ľach, Tibor Mahút, Svetozár Martinický, Jozef Mičo, Ján Miho, Viliam Meško, Alojz Mucha, František Mucha, Milan Opalka, Rudolf Patrnčiak, Soňa Řeháková, Vincent Synák, Eva Štefánková, Vladimír Urban, Antónia Urbanová, Viktor Vallo, Marián Zajac.

 

Plagáty Jánošíkových dní

 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty
 Plagáty

Organizátori

terchova  zsk

kks zilina

 
facebook_page_plugin