Prvý deň 46. ročníka Jánošíkových dní (štvrtok)

Po vychodení základnej školy v rodnej Terchovej absolvoval stredoškolské a vysokoškolské umelecké štúdium v Bratislave. Po ukončení Vysokej školy výtvarných umení ostal pedagogicky pôsobiť na svojej alma mater, kde zotrval do februára 1990. Potom sa vrátil do rodnej obce a stal sa prvým porevolučným starostom Terchovej. Ako najvyšší predstaviteľ obce sa napríklad významne podieľal na vzniku Cyrilometodských dní, novín Terchová, prírodnej galérie Quo vadis a ďalších aktivít, z ktorých niektoré mali nadregionálny charakter a význam. Krátko pôsobil aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Po roku 1994 sa opätovne vrátil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje nielen pedagogickej práci, ale aj vlastnej tvorivej činnosti. Svoje pozoruhodné umelecké dielo vystavoval na početných prezentáciách doma i v zahraničí, kde je možno známejší ako na Slovensku.

Milan Opalka nikdy neprerušil tvorivé kontakty s rodiskom, čoho dôkazom sú viaceré zrealizované projekty. Za všetky pripomenieme jedinečnú kamennú Krížovú cestu pod vrchom Oravcove, ktorá je vyhľadávaným pútnickým miestom. Ide o pôsobivé svedectvo hlbokého úprimného vzťahu citlivého človeka-umelca k viere, nadčasovým duchovným hodnotám, dedičstvu otcovizne a v neposlednom rade i prejavom hrdosti na svoj pôvod.

Milan Opalka, ktorý s rodinou trvalo žije v našej obci, sa významne zaslúžil o kultúrny, umelecký i duchovný rozvoj Terchovej.

Už od detstva výrazne inklinoval k hudbe i všetkému, čo malo nejakú súvislosť s ľudovou kultúrou. Postupom času sa vďaka talentu, ale aj trpezlivosti, vytrvalosti, disciplíne a cieľavedomosti vypracoval na špičkového predníka terchovskej muziky. Spolu so svojimi bratmi i ďalšími folkloristami sa zúčastnil na mnohých podujatiach doma i v zahraničí. Ľudová hudba bratov Muchovcov je už dnes svetoznáme teleso, ktoré poznajú v Európe, Austrálii, Južnej Amerike i na ázijskom kontinente. Všade na vysokej interpretačnej umeleckej úrovni a s úspechom reprezentovala nielen rodný Jánošíkov kraj, ale aj slovenskú kultúru. Z tohto hľadiska sa stali Bratia Muchovci skutočnými poslami našej jedinečnej ľudovej tradície, pričom v nijakom prípade nemožno obísť ani ich úsilie o modernejší prejav a experiment. Samozrejme, predník Alojz Mucha má na tomto všetkom svoj významný podiel.

Okrem hudby sa však intenzívne venuje aj práci s drevom. Aj v tomto prípade patrí medzi absolútnu špičku, čo potvrdzuje vytrvalý záujem o jeho služby. Autorská značka „Lojzo Mucha“ je jednoducho synonymom tej najvyššej kvality. V súčasnosti to napríklad potvrdzuje práca na interiérovom riešení Relaxačno-informačného centra Terchovec.

Alojz Mucha, ktorý s rodinou trvalo žije v našej obci, sa významne zaslúžil o rozvoj ľudovej tradície a folklóru Terchovej, ako aj o propagáciu kultúry a umenia Jánošíkovho kraja doma i v celosvetových reláciách.

Po vychodení základnej školy v rodisku a gymnaziálnych štúdií v Žiline absolvoval štúdium histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po vojenčine sa zamestnal ako odborný pracovník v Matici slovenskej v Martine. Nepobudol v nej dlho, pretože po revolúcii prijal ponuku byť tajomníkom, neskôr prednostom Obecného úradu v Terchovej. Počas pôsobenia v tejto funkcii sa významne zaslúžil o vznik Cyrilometodských dní, bol zakladateľom a prvým šéfredaktorom novín Terchová, ktoré boli prvými svojho druhu vo vtedajšej federácii. Ako scenárista, režisér, dramaturg, spisovateľ, publicista, redaktor, editor či moderátor sa podpísal nezameniteľne pod celý rad projektov, z ktorých viaceré mali výrazne nadregionálny či medzinárodný charakter. S jeho menom je taktiež neodmysliteľne spojený folklórny festival Jánošíkove dni, ktorý sa už dávnejšie zaradil medzi najväčšie na Slovensku.

Peter Cabadaj je autorom množstva článkov a štúdií o Terchovej, jej osobnostiach, Jánošíkovom kraji, pričom túto tému komplexne zaraďuje do širších národných súvislostí a kontextov. Ako spisovateľ a publicista významne prispel svojimi početnými knižnými publikáciami k celoslovenskej propagácii tunajšej ľudovej kultúry, jej výrazných protagonistov, ako aj histórii i súčasnosti našej obce. Spoločne s Vladimírom Križom je autorom monografie Terchová, už takmer 19 rokov rediguje našej noviny

Peter Cabadaj, ktorý žije s rodinou v Martine, je v súčasnosti riaditeľom Pamätníka národnej kultúry Slovenskej národnej knižnice. Významne sa zaslúžil o všestranný kultúrny rozvoj Terchovej a širokospektrálnu propagáciu Jánošíkovho kraja v domácom i medzinárodnom meradle.